Flyšové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

[[Karpaty|Karpatské]] flyšové pásmo plynule nadväzuje na flyš [[Alpy|Álp]] ([[rýnsko-dunajský flyš]]) a pokračuje cez [[Česko]], [[Slovensko]] do [[Poľsko|Poľska]] a ďalej do [[Rumunsko|Rumunska]]. Je asi {{km|1300 km|m}} dlhé a 60 {{- 75 -}}{{km|75|m}} široké<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978: ''Encyklopédia Slovenska II. zväzok E - J.'' Veda, Bratislava, s. 103</ref>. Na Slovensku tvorí napr. [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]], [[Oravská Magura|Oravskú Maguru]] [[Západné Beskydy|Západné]], [[Stredné Beskydy|Stredné]] a [[Východné Beskydy]] ([[Čergov (pohorie)|Čergov]], [[Ondavská vrchovina]]) a [[Skorušinské vrchy]] (pozri tiežaj [[Zoznam flyšových pohorí na Slovensku]]). Na severe sú horniny flyšového pásma nasunuté na [[Čelná karpatská priehlbina|čelnú karpatskú predhlbeň]], ktorej podložím je na západe [[Český masív]] a severe [[Európska platforma]]. Na juhu sa tektonicky stýka s [[bradlové pásmo|bradlovým pásmom]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.

Vo flyšovom pásme je približne na spojnici [[Hodonín]] - [[Námestovo]] - [[Nowy Sacz]] - [[Neresnica (Poľsko)|Neresnica]] pozorovateľná záporná [[gravimetria|gravimetrická]] anomália, ktorá sleduje južný okraj [[Český masív|Českého masívu]] a [[Európska platforma|Európskej tabule]], ktoré sú tu podsunuté pod Karpaty. Anomálne zhrubnutie [[kontinentálna zemská kôra|kôry]], značné najmä v juhovýchodnom Poľsku a západnej Ukrajine je spôsobené ulomením a pohltením substrátu. [[Zemská kôra]] v tejto oblasti dosahuje hĺbku až 65 {{km|65|m}}<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.

Z neotektonického hľadiska prebieha v oblasti flyšového pásma spätný násun [[príkrov (geológia)|príkrovov]], miestami až 12 {{mm|12|m}} ročne.

V západnom úseku na území Slovenska sú flyšové príkrovy šikmo oddelené od bradlového pásma, v oravskom úseku sú však naň spätne nasunuté, prípadne spoločne deformované a zošupinovatelé a prevrátené na juh<ref name="bezák, 2009"/><ref name="Vozár et al., 2002">Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/Excursions.pdf ''Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association.''] Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.</ref><ref name="bezák, 2009"/>.

Príkrovy flyšového pásma boli uvedené do pohybu v dôsledku [[subdukcia|subdukcie]] ich podložia a vytvorili rozsiahly vrásovo násunový komplex. Charakter kôry (oceánska, suboceanická či kontinentálna) jeho podložia je dodnes predmetom diskusií. Deformácia flyšového pásma sa udiala postupne. Oblasť magurskej panvy bola deformovaná v období od vrchného [[oligocén]]u po [[báden]] (stredný [[miocén]])<ref name="Vozár et al., 2002"/>. Sliezská a ždánická jednotka boli deformované v karpate až spodnom bádene. Moldavidný flyš bol deformovaný od burdigalu, hlavne v sarmate a bádene. Najvnútornejšie príkrovy vykazujú aj staršiu vrchnokriedovú deformáciu.<ref name="Sandulescu, 1994"/> [[Subdukcia]] podložia flyšového pásma (možného pokračovania [[Valaiský oceán|Valaiského oceánu]]) mala generálne južný smer, vnútorné jednotky preto boli pri [[orogenéza|orogenéze]] presunuté na vonkajšie časti teda generálne z juhu na sever. Skrátenie malo rozsah od 60 do 120 {{km|120|m}}. Zánik oceánu bol spojený s pohybom (leterálna extrúzia) Západných Karpát na východ a severovýchod.<ref>Nemčok, M., Pospíšil, L., Lexa, J., Donelick, R.A., 1998: ''Tertiary subduction and slab break-off model of the Carpathian–Pannonian region.'' Tectonophysics, 295, s. 307–340</ref> Spolu s pohybom do „karpatského zálivu“, pri ktorom došlo k výraznej rotácií vnútrokapratských jednotiek proti smeru hodinových ručičiek až do 90°.

Flyš, teda rytmické striedanie [[ílovec|ílovcov]] a [[pieskovec|pieskovcov]], vytvára horninové prostredie, v ktorom prevláda povrchový odtok vôd nad [[infiltrácia (hydrogeológia)|infiltráciou]]. Napriek pomerne dobrej priepustnosti pieskovcov, ovplyvňujú priepustnosť flyšu ílovce, ktorých priepustnosť je veľmi nízka. Zdrojom väčšiny podzemnej vody sú atmosférické zrážky. Hlbší obeh vody umožňujú hlavne hlbšie [[tektonický zlom|zlomové poruchy]], po ktorých z podložia vystupujú i [[Artézska voda|artézske vody]]<ref name="Matula, Melioris, 1982">Matula, M., Melioris, L., 1982: ''Úvod do inžinierskej geológie a hydrogeológie.'' Univerzita Komenského v Bratislave, 166 s.</ref>. Mineralizácia sa pohybuje od 0,3 do 1 g.l^-1−1. K vyššej mineralizácii dochádza len lokálne, napr. v zóne zvetrávania [[pyrit]]u<ref>Fendeková, M., Böhm, V., Čech, F., Hyánková, K., Melioris, L., Némethy, P., Trnovec, A., 1997: ''Základy hydrogeológie.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 236 s.</ref>.

== SúvisiacePozri článkyaj ==