Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen: Rozdiel medzi revíziami

[[8. august]]a [[1938]] boli do Mauthausenu pri [[Linz]]i poslaní väzni z [[koncentračný tábor Dachau|koncentračného tábora Dachau]], aby začali s budovaním nového tábora. Miesto nebolo vybraté len kvôli jeho blízkosti k Linzu – dopravnému uzlu, ale aj preto, lebo táto oblasť bola iba riedko obývaná<ref name="Dobosiewicz"/>. Hoci bol tábor od začiatku ovládaný nemeckým štátom, založila ho súkromná spoločnosť ako hospodársky podnik. Vlastníkom kameňolomu Wiener-Graben, ktorý nebol len v Mauthausene, ale aj v jeho okolí, bol podnik [[DEST]]; skratka pre ''Deutsche Erd- und Steinwerke GmbH''. Spoločnosť vedená [[Oswald Pohl|Oswaldom Pohlom]], ktorý bol taktiež vysoko postaveným funkcionárom [[Schutzstaffel|SS]], kúpila kameňolom od mesta [[Viedeň]] a začala s výstavbou Mauthausenského tábora. O rok neskôr nariadila spoločnosť aj výstavbu prvého tábora v Gusene. [[Granit|Žula]] ťažená v kameňolome sa predtým používala na dláždenie viedenských ulíc, ale nacistickí predstavitelia predpokladali jej využitie na kompletnú rekonštrukciu hlavných nemeckých miest v súlade s plánmi [[Albert Speer|Alberta Speera]] a iných architektov [[Nacistická architektúra|Nacistickej architektúry]]<ref name="Speer">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Albert Speer]] | title =Inside The Third Reich | year =1970 | publisher =The Macmillan Company | location =New York | id =isbn 0-88365-924-7}}</ref>, ktoré vyžadovali veľké množstvá žuly.

Koncom roku 1939 bol už mauthausenský tábor s kameňolomom Wiener-Graben preplnený väzňami. Ich počet sa vyšplhal z 1&nbsp;080 koncom roku 1938 na vyše 3&nbsp;000 o rok neskôr. Približne v tom čase začala v asi {{km|4,.5 km|m}} vzdialenom [[Gusen]]e výstavba nového tábora. Tento tábor (neskôr pomenovaný '''Gusen I''') a jeho kastenhofenský kameňolom boli dokončené v máji [[1940]]. Prvých väzňov umiestnili [[17. apríl]]a [[1940]] v prvých dvoch barakoch (č. 7 a 8), zatiaľ čo prvý transport väzňov, hlavne z táborov [[Dachau]] a [[Sachsenhausen]] dorazil [[25. máj]]a toho istého roku<ref name="Dobosiewicz"/>.

!colspan=2| Počet väzňov v pobočke<br />koncom 1944 – začiatkom 1945<ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Camps-numbers"> Počet väzňov v pobočkách sa vzťahuje k situácii koncom roka 1944 až začiatkom 1945, pred veľkou reorganizáciou táborov a pred príchodom veľkého množstva evakuačných vlakov a [[pochod smrti|pochodmi smrti]]</ref>

Po začatí strategického bombardovania nemeckého vojnového priemyslu spojeneckými vojskami sa nemeckí plánovači rozhodli presunúť výrobu do podzemia, ktoré bolo neprípustné nepriateľskému vzdušnému bombardovaniu. Väzni dostali príkaz vybudovať v Gusene I niekoľko veľkých tunelov pod kopcami, ktoré obkolesovali tábor (krycie meno ''Kellerbau'', {{V jazyku|slk|stavba pivnice}}). Koncom druhej svetovej vojny vykopali väzni priestory s plochou až 29&nbsp;400 m²{{m2|29400}} pre továreň na malé zbrane. V januári 1944 vybudovali podobné tunely väzni z pobočky Gusen II pod dedinou Sankt Georgen (krycie meno ''Bergkristall'', {{V jazyku|slk|krištáľ}}). Vykopaním približne 50&nbsp;000 m²{{m2|50000}} umožnili firme Messerschmitt, aby vybudovala montážny závod na výrobu [[Messerschmitt Me 262]] a rakiet [[V2 (raketa)|V2]]. Okrem lietadiel, slúžilo asi 7&nbsp;000 m²{{m2|7000}} tunelov Gusenu II pre továrne, ktoré vyrábali rôzny vojnový materiál<ref name="Bergkristall">{{eng icon}} {{cite web | author=Rudolf Haunschmied, Harald Faeth | title=B8 "BERGKRISTALL" (KL Gusen II) | publisher= | year=1997 | work=Tunnel and Shelter Researching | url=http://www.geocities.com/CapeCanaveral/1325/berg.htm | accessdate=26.06.2006}}</ref>. Koncom roku 1944 pracovalo v podzemí približne 11&nbsp;000 väzňov Gusenu I a II <ref name="Dobosiewicz-tunnels">Stanisław Dobosiewicz, ''W obronie życia…'', op.cit., p.194</ref>. Ďalších 6&nbsp;500 pracovalo na rozšírení podzemnej siete tunelov a hál. Po dokončení v roku 1945, bola továreň Me 262 mesačne schopná zmontovať 1&nbsp;250 lietadiel. Bola to druhá najväčšia nemecká továreň na výrobu lietadiel po taktiež podzemnom [[koncentračný tábor Dora-Mittelbau|koncentračnom tábore Dora-Mittelbau]] <ref name="Dobosiewicz-tunnels"/>.

Okrem hospodárskej úlohy mal tábor aj politický význam. Prinajmenšom do roku 1942 bol tábor určený na väznenie a vraždenie skutočných aj vymyslených politických a ideologických nepriateľov Nemecka <ref name="Bischof"/><ref name="Richardson">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Elizabeth Richardson]] | title =Administrative Law and Procedure | year =1995 | pages =162–164 | chapter =United States vs. Leprich | chapterurl=http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0827374682&id=8iBCkpR1MqMC&pg=PA162&lpg=PA162&dq=Mauthausen&sig=uS5RYlmOR7sqvkU-C-Ff3Hgq_hU | publisher =Thomson Delmar Learning | id =ISBN 0-8273-7468-2 }}</ref>. Tábor slúžil nemeckej vojnovej mašinérii a vykonával aj [[Vernichtung durch Arbeit|vyhladzovanie prácou]]. Keď boli väzni po 12-hodinovej práci v kameňolome úplne vyčerpaní, alebo keď boli príliš chorí alebo príliš slabí, aby mohli pracovať, presunuli ich do tzv. [[Revier]]u („Krankenrevier“, barak pre chorých) alebo na iné miesto na vyhladenie. Spočiatku nemal tábor vlastnú [[plynová komora|plynovú komoru]] a takzvaných [[muzulman]]ov, väzňov príliš chorých na to, aby pracovali po tom čo boli týraní, podvyživení alebo úplne vyčerpaní, prepravili do iných koncentračných táborov na vyhladenie (najčastejšie do neslávneho [[Schloss Hartheim|zámku Hartheim]]<ref name="Traveler's Guide">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Marc Terrance]] | title =Concentration Camps: A Traveler's Guide to World War II Sites | year =1999 | publisher =Universal Publishers | location = | id =ISBN 1-58112-839-8| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN1581128398&id=TNt9IVBVeNQC&pg=PA142&lpg=PA142&dq=Mauthausen&vq=Mauthausen&sig=LICy2j9fVQHMJS7anXJDGm7tTDs }}</ref>, ktorý bol vzdialený {{km|40,.7 km|m}}) alebo usmrtení smrtiacou injekciou a spopolnení v miestnom [[krematórium|krematóriu]]. So zvyšujúcim počtom väzňov sa tento systém príliš predražoval a od roku 1940 sa Mauthausen stal jedným z mála západných táborov, ktorý používal plynovú komoru pravidelne. Zo začiatku používal iba improvizovanú [[mobilná plynová komora|mobilnú plynovú komoru]] – dodávku s výfukovou trubicou prepojenou dovnútra – ktorá pendlovala medzi [[Mauthausen]]om a [[Gusen]]om. V decembri 1941 dokončili trvalú plynovú komoru, ktorá mohla zabiť naraz asi až 120 väzňov<ref name="Abzug">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Robert Abzug]] | title =Inside the Vicious Heart | year =1987 | pages =106–110 | publisher =Oxford University Press | location =Oxford | id =ISBN 0-19-504236-0 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0195042360&id=CMfGlx3jDLIC&pg=PA107&lpg=PA107&dq=Mauthausen&sig=Gm0Bv_k8PLp4hFKnxl-9cVWlwk8 }}</ref><ref name="Shermer">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Michael Shermer]] | coauthors =[[Alex Grobman]] | title =Denying History: Who Says the Holocaust Never Happened and Why Do They Say It? | year =2002 | pages =168–175 | chapter =The Gas Chamber at Mauthausen | chapterurl =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0520234693&id=Q-0B9-D5Vz4C&pg=PA168&lpg=PA168&dq=Mauthausen&sig=CNT1pOFaaBiIbNkcYl1YWbDgOso | publisher =[[University of California]] Press | id =ISBN 0-520-23469-3 }}</ref>.

Práca v kameňolome – často v neznesiteľných horúčavách alebo pri mrazoch až 30&nbsp;°C<ref name="Grzesiuk"/> – viedla k výnimočne vysokej úmrtnosti<ref name="MortalityBurleigh"/><ref name="Mortality">Pre rok 1941 sa často uvádza, že úmrtnosť dosiahla 58 %; pre porovnanie, v rovnakom čase bola úmrtnosť v Dachau 36 % a v Buchenwalde 19 %. Dobosiewicz, ktorý vykonal najrozsiahlejšiu štúdiu, porovnal rôzne faktory: jeho odhady sa zakladajú na počte väzňov, ktorí boli privezení a zabití počas roka.</ref><ref name="Burleigh"/>. Prídely jedla obmedzovali a priemerný väzeň vážil v období 1940–1942 približne 40 kilogramov<ref name="Pike">{{eng icon}} {{cite book | author =[[David Wingeate Pike]] | title =Spaniards in the Holocaust | year =2000 | pages =97 | publisher =Routledge | location =Londýn | id =ISBN 0-415-22780-1 | url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0415227801&id=-9uRoGlfSM8C&dq=Mauthausen-Gusen&lpg=PA95&pg=PA97&sig=C9TJL0A0o9nDqtl8-p_WxWgC128 }}</ref>. Odhaduje sa, že priemerná energetická hodnota prídelov jedla sa znížila z 1&nbsp;750 kalórií na deň počas rokov 1940 až 1942, na 1&nbsp;150 až 1&nbsp;460 v ďalšom období. V roku 1945 sa energetická hodnota prídelov ďalej znížila a nepresiahla 600 až 1&nbsp;000 kalórií denne; to je menej ako tretina potrebnej energie potrebnej pre priemerného robotníka pracujúceho v [[Ťažký priemysel|ťažkom priemysle]]<ref name="Dobosiewicz_W_obronie"/>. To viedlo k [[Muzulman|muzulmanizáciimuzulman]]izácii a vyhladovaniu tisícov väzňov.

Väzni Mauthausenu, Gusenu I a Gusenu II mali prístup k oddelenému táboru pre chorých, tzv. ''Krankenlageru''. Napriek tomu, že medzi medikmi pracovalo asi 100 väzňov<ref name="Krukowski">{{pol icon}} {{cite book | author =Stefan Krukowski | title =Nad pięknym modrym Dunajem; Mauthausen (Nad krásnym modrým Dunajom; Mauthausen) | year =1966 | pages =292–297 | chapter =Pamięci lekarzy (Spomienky lekárov) | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava}}</ref>, nemohli poskytnúť žiadne lieky iba základnú prvú pomoc <ref name="KrukowskiDobosiewicz"/><ref name="DobosiewiczKrukowski"/>. Preto bola ''táborová nemocnica'', ako bola nazývaná Nemcami, v skutočnosti poslednou zastávkou pred smrťou pre tisícky väzňov a iba veľmi málo z nich malo šancu na zotavenie sa.

Kameňolom Mauthausen bol aj domovom neblaho vychýrených „schodov smrti“. Väzňov tu prinútili v rade jeden za druhým hore 186 schodmi prenášať hrubo vysekané bloky kameňov, ktoré často vážili až 50 &nbsp;kg. Mnohí vyčerpaní väzni sa zrútili a spadli na iných väzňov, idúcich za nimi, vytvárajúc hrozný [[domino]] efekt; prvý väzeň padajúci na ďalšieho a tak ďalej až úplne dolu<ref name="Weissman">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Gary Weissman]] | title =Fantasies of Witnessing: Postwar Efforts to Experience the Holocaust | year =2004 | pages =2–3 | publisher =[[Cornell University]] Press | id =ISBN 0-8014-4253-2| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0801442532&id=kXO9wXvYuAQC&dq=Mauthausen&lpg=PA1&pg=PA3&sig=Mmr8_dvGaJIJqrcQJ6j2DJfcyEo }}</ref>.

Presné počty mŕtvych v komplexe Mauthausen-Gusen je nemožné presne určiť, pretože väčšina táborových záznamov a dôkazov bola zničená Nemcami a novo pricestovaným väzňom často priradili číslo už zabitého väzňa<ref name="Abzug"/>. Situácia je ešte zložitejšia, lebo niektorých väzňov z Gusenu zabili v Mauthausene a aspoň 3&nbsp;423 z nich poslali do Hartheimského zámku vzdialeného {{km|40,.7 km|m}}. Rovnako bez zmienky presných počtov, ďalších niekoľko tisíc ich zabili v mobilných plynových komorách<ref name="Dobosiewicz-Zamordowani">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp.418-426</ref>. SS sa pred útekom z tábora [[4. máj]]a [[1945]] pokúsila zničiť dôkazy, pripúšťajúc identifikáciu iba asi 40&nbsp;000 obetí. Počas prvých dní oslobodili poľskí väzni, členovia väzenskej organizácie odporu, hlavný táborový úrad; napriek želaniu ostatných väzňov, ktorí ho chceli spáliť<ref name="Dobosiewicz-Samoobrona">{{pol icon}} {{cite book | author =Stanisław Dobosiewicz | title =Mauthausen/Gusen; Samoobrona i konspiracja (Mauthausen/Gusen: Sebaobrana a konšpirácia) | year =1980 | pages =486 | publisher =Wydawnictwa MON | location =Varšava | id =ISBN 83-11-06497-0 }}</ref>.

Z asi 320&nbsp;000 väzňov uväznených počas vojny v rôznych pobočkách KZ Mauthausen-Gusen, prežilo asi iba 80&nbsp;000<ref name="Hlaváček">{{ces icon}} {{cite book | author =Stanislav Hlaváček | coauthors = | title =Koncentrační Tábor Mauthausen; Pamětní tisk k 55. výročí osvobození KTM (Koncentračný Tábor Mauthausen; Pamätná tlač k 55. výročiu oslobodenia KTM) | year =2000 | editor = | pages = | chapter =Historie KTM (História KTM) | chapterurl =http://www.mauthausen.cz/chronologie.html | publisher = | location = | id =ISBN | url =http://www.mauthausen.cz/ | format = | accessdate =18. máj 2006}}</ref>, vrátane 20&nbsp;487<ref name="Wlazłowski-numbers"/> až 21&nbsp;386<ref name="Dobosiewicz-Gusen-numbers">Stanisław Dobosiewicz, ''Mauthausen/Gusen; Obóz śmierci'', op.cit., p. 397; rozdiel v číslach je pravdepodobne výsledkom toho, že Dobosiewicz započítal zhruba 700 väzňov, ktorí boli zdržiavaní v Reviery v čase oslobodenia </ref> v Gusene I, II a III.

[[Súbor:Mauthausen_survivors_cheer_the_soldiers_of_the_Eleventh_Armored_DivisionMauthausen survivors cheer the soldiers of the Eleventh Armored Division.jpg|thumb|right|250px|Tanky 11. americkej obrnenej divízie vstupujú do Mauthausenského koncentračného tábora; fotografia bola spravená [[6. máj]]a [[1945]]]]