Irtyš: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HRoestBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.5) (robot Pridal: mn:Эрчис мөрөн
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: 1 640 000 km² → {{km2|1640000}} (3), 4 248 km → {{km|4248|m}} (4), 615 m³ → {{m3|615}} (7), 2 991 m → {{m|2991|m}} (2), == Popis == → == Opis ==
Riadok 71:
| footnotes =
}}
'''Irtyš''' ({{V jazyku|rus|Иртыш}}, {{V jazyku|zho|Kcha-la-e-er-čchi-S'-che|Čierny Irtyš}}) je rieka na juhu a východe [[Ázia|Ázie]] v [[Rusko|Rusku]] a [[Čína|Číne]]. Odvodňuje 1 640 000 km²{{km2|1640000}} a jej dĺžka je 4 248 {{km|4248|m}}. Vlieva sa do rieky [[Ob (rieka)|Ob]], ako jej ľavostranný prítok.
 
== PopisOpis ==
Pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia [[Mongolský Altaj|Mongolského Altaja]] na mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj [[Džungárska panva|Džungárskej panvy]] a vlieva sa do jazera [[Zajsan (jazero)|Zajsan]], ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi [[Tarbagataj]]a (2 991 {{m|2991|m}}) a [[Altaj]]a (4 506 {{m|4506|m}}). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez [[step]]nú oblasť a potom sa prelamuje v úzkej skalnej tiesňave cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta [[Semipalatinsk]] až po vyústenie do [[Ob]]u pri meste [[Chanty-Mansijsk]] tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú [[Západosibírska nížina|Západosibírsku nížinu]]. Až po [[Omsk]] jeho tok prechádza cez typické stepné územie ([[Kulundská step|Kulundská]] a [[Barabinská step]]) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vystupuje do lesnej stepi a severne od [[Toboľsk]]a až po ústie tečie cez veľmi močaristé územie s hustými lesmi sibírskej [[tajga|tajgy]].
 
Významnejšie prítoky sprava sú [[Om]], [[Tara (rieka)|Tara]] a [[Demjanka]], zľava [[Išim]], [[Tobol]] a [[Konda]]. Dolina Irtyša je na strednom toku široká 6{{-8 -}}{{km|8|m}}, na dolnom toku 20—35 20{{--}}{{km|35|m}}.
 
== Vodný režim ==
Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa
v určitých charakteristických úsekoch líši: Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa [[ľadovec|ľadovcov]] a [[sneh]]u vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posunuje na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri [[Usť-Kamenogorsk]]u je {{m3|615}}/s, pri [[Toboľsk]]u {{m3|2240}}/s a pri ústí {{m3|3000}}/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v [[Omsk]]u {{m3|3010}}/s.
v Toboľsku {{m3|7060}}/s a v ústí {{m3|8300}}/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri
Toboľsku {{m3|225}}/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra až po apríl zamrznutý (asi 170 dní).
== Hospodárske využitie ==
Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom 3750 {{km|3750|m}}. Dopravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Irtyš je veľmi bohatý na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, a to pri [[Buchtamirská vodná nádrž|Buchtamirskej nádrži]] o rozlohe {{km2|5500 km²}} (676 MW)a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi {{km2|1200 km²}} (320 MW). Vodný kanál, Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.
 
== Iné projekty ==