Vršatské bradlá: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram, replaced: 925,4 m n. m. → {{mnm|925.4}}, 898 m n. m. → {{mnm|898}} (3), 50 m → {{m|50|m}} (2), 82,4 ha → {{ha|82.4|m}}, == Súvisiace články == → == Pozri aj == |
d →Osídlenie: typo gram, replaced: Jednalo sa o → Išlo o |
||
Riadok 42:
Najstaršie pozostatky osídlenia Vršatských brál boli nájdené na Chmeľovej, v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Slúžili ako sezónne na dielne na spracúvanie bielokarpatského [[radiolarit]]u. Ďalšie doklady osídlenia a prvých obyvateľov obce pod vrchmi, dnešného [[Vršatské Podhradie|Vršatského Podhradia]], siahajú do [[Mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku|neskorej doby bronzovej]], v ktorej tu bola zaznamenaná prítomnosť osady [[Lužická kultúra|lužickej kultúry]]. Typickým zvykom tejto kultúry bolo spaľovanie mŕtvych a stavba pohrebísk so žiarovými hrobmi. Niekoľko takýchto hrobov bolo nájdených pod hradom, ako aj pri výstavbe rekreačných zariadení.
Ďalšie výrazné stopy zanechalo v oblasti prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo, po ktorom sa našli početné nálezy [[železo|železných]] predmetov z 9. až [[10. storočie|10. storočia]].
V 13. storočí, po mongolskom vpáde, sa začala stavba stredovekého [[hrad]]u (pozri [[Vršatecký hrad]]). Neskôr získal panstvo [[Matúš Čák Trenčiansky]], po ňom [[Stibor zo Stiboríc]]. Hrad vyhorel v roku [[1707]].
| |||