Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: 150 km → {{km|150|m}} (8), juho- → juho
Riadok 32:
[[17. marca]] [[1960]] americký prezident [[Dwight D. Eisenhower]] schválil plán vypracovaný špeciálnym výborom pre tajné operácie (známym ako ''Výbor 5412''), ktorý spadal pod ''Radu národnej bezpečnosti''. Týmto výborom vytvorený dokument mal názov ''„Program utajenej akcie proti Castrovmu režimu“'' (jeho krycie meno bolo ''JMARC'') a jeho hlavnou podstatou bolo pripravenie akcii, ktoré by zvrhli Castrov režim pomocou nepriamej, utajenej americkej intervencie. Hlavná akcia vychádzajúca z tohto plánu dostala názov ''Operácia Pluto'' a [[CIA]] mala podľa nej pripraviť ozbrojenú inváziu, ktorú mala uskutočniť armáda kubánskych exulantov, ktorý by tak oficiálne urobili bez priamej americkej podpory. Vedením akcie poveril riaditeľ CIA [[Allen Dulles]] svojho dôstojníka [[Richard Mervin Bissell|Richarda Mervina Bissella]], ktorý sa už predtým podieľal napr. na zvrhnutí prezidenta [[Jacobo Arbenz Guzmán|Jacoba Arbenza Guzmána]] v [[guatemala|Guatemale]], či na organizovaní tajných preletov lietadiel [[U-2]] nad Sovietskym zväzom.
[[Súbor:JMWAVEreduced.GIF|right|thumb|Budova JMWAVE, tajné stredisko CIA v Miami, jedno z hlavných centier prípravy invázie]]
Operácia mala pôvodne rôzne verzie s viacerými možnými miestami, kde by vojenský výsadok exulantov nastal. Konečnú podobu s plánom na výsadok v Zátoke svíň schválil prezident John F. Kennedy definitívne až [[4. apríla]] 1961. Zátoka Svíň, nachádzajúca sa v provincii [[Las Vilas]] asi {{km|150|m}} km juho-východnejuhovýchodne od [[havana|Havany]] bola vybraná z viacerých dôvodov. Hlavným bolo, že sa nachádzala v pomerne odľahlej, málo obývanej oblasti, ktorá však bola z mora ľahko prístupná a od vnútrozemia krytá rozsiahlymi močiarmi, v blízkosti zátoky tiež bolo malé letisko, ktoré umožňovalo dopĺňať mužov a zásoby. Zátoka sviň sa navyše nachádzala pomerne neďaleko od pohoria [[Escambray]], kde sa vtedy nachádzalo hlavné útočisko proticastrovských militantov, ktorí sa mali k inváznym jednotkám pripojiť, resp. kde sa mohli v prípade problémov exulanti stiahnuť a začať partizánsky boj.
 
Militanti z Escrambay sa skladali hlavne z bývalých [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistových]] vojakov, ale aj protikomunisticky orientovaných partizánov, ktorý pôvodne bojovali spolu s Castrom. Teraz podnikali sporadické partizánske akcie proti Castrovým milíciám, nemali však veľkú verejnú podporu a ich posledné zvyšky boli definitívne porazené v roku [[1965]]. Väčšina z nich síce mala blízke kontakty so CIA, ktorá ich pomerne intenzívne podporovala, o pripravovanej akcii v Zátoke sviň ich však v skutočnosti neinformovala a tak sa na nej nijako nepodieľali.
Riadok 58:
Po spozorovaní týchto aktivít a po leteckých náletoch z 15. apríla si už bolo kubánske velenie isté, že v najbližších dňoch dôjde k veľkej invázii a Fidel Castro preto uviedol armádu do stavu najvyššej pohotovosti. Predpokladá sa však, že velenie armády „sadlo na lep“ diverzným aktivitám a zameralo sa hlavne na možnosť, že k invázii dôjde práve v provincii Oriente.
 
[[16. apríla]] vyplávala hlavná časť inváznej flotily z nikaragujského prístavu ''Puerto Cabezas'' a zamierila k tzv. Bodu Zulu, nachádzajúcemu sa asi {{km|65 km|m}} južne od kubánskych brehov. Na tomto mieste sa hlavná flotila mala spojiť s niekoľkými ďalšími loďami, ktoré vyplávali z iných prístavov v Strednej Amerike a [[Karibik]]u. Hlavnú časť tejto flotily tzv.'' „Kubánskych expedičných síl“'' tvorilo celkovo 5 veľkých nákladných lodi (''Houston'', ''Lake Charles'', ''Rio Escondido'', ''Caribe'' a ''Atlantico''), ktoré prevážali vyše 1400 vojakov Brigády 2506 rozdelených do siedmych bataliónov po približne 200 ľudí a množstvo zbrani a munície. Spolu s nimi boli k flotile pripojené aj dve veľké pechotné výsadkové lode ''Blagar'' a ''Barbara J''. Všetky lode flotily boli zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov (mimo vizuálneho dohľadu) až do Bodu Zulu sprevádzané siedmimi americkými torpédoborcami. Na celú akciu z diaľky dohliadali aj americké lietadlové lode [[USS Essex]], [[USS Boxer]], niekoľko ďalších torpédoborcov a minimálne dve ponorky. V bode Zulu sa k flotile pripojila ešte vysádková doková loď ''USS San Marcos'', ktorá prevážala celkovo 7 výsadkových člnov. Tato ako jediná „čisto“ americká loď sprevádzala flotilu kubánskych exulantov aj po prekročení Bodu Zulu až do vzdialenosti {{km|5 km|m}} od kubánskych brehov, kde vyložila vysádkové člny.
[[Súbor:BahiadeCochinos40b.png|right|thumb|250px|Detailná mapka hlavných miest operácie v Zátoke svíň]]
== Invázia ==
Riadok 65:
Vysadené jednotky zaistili pláž a začali postupovať do vnútrozemia, pričom na Playa Giron zakrátko zaistili blízku pristávaciu plochu. V oblasti Playa Larga však narazili na malý, asi 100 členný oddiel kubánskych Ľudových milícii, ktorý začal klásť silný odpor. Došlo k prvému ozbrojenému stretu invázie a hoci exulanti milicionárov v priebehu noci porazili, tí ešte stihli rádiom odoslať správu o prekvapivom útoku kubánskym ozbrojeným silám.
 
A tak už okolo 06:30 ráno začali na vyloďujúcich sa vojakov nalietavať lietadlá kubánskeho revolučného letectva. Okolo 06:50 nalietavajúce lietadla vážne poškodili loď ''Houston'' nachádzajúcu sa asi 8 {{km|8|m}} od Playa Larga a tak bol jej kapitán nútený pristať pri brehu v západnej časti zátoky. Predčasne sa z nej teda vylodilo asi 270 vojakov, no keďže boli ďaleko od oblasti hlavných vylodzovacich operácii a stratili väčšinu munície, len časť z nich sa zúčastnilo ďalších bojov. Okolo 7:00 sa do bojov zapojili aj invázne lietadla B-26, ktoré najprv potopili pri ostrove [[Isla de Juventud]] loď kubánskej pobrežnej stráže a následne zamierili do oblasti zátoky, kde mali poskytnúť krytie pre následné výsadky. Hoci pôvodne bola snaha, aby všetci účastníci ozbrojenej intervencie boli kubánskeho pôvodu (okrem par agentov CIA, ktorý spočiatku na celú akciu namieste dohliadali), pre nedostatok profesionálnych letcov bola nakoniec CIA nútená najať aj „čisto“ amerických pilotov, ktorý tak pilotovali veľkú časť z vyše 20 lietadiel podieľajúcich sa na invázii.
 
O 07:30 začal pomocou lietadiel [[Douglas C-47 Skytrain]] letecký výsadok celkovo 177 členného 1. parašutistického bataliónu Brigády 2506. Najprv sa asi 30 parašutistov vysadilo v oblasti južne od malého cukrovaru ''Australia'' (asi {{km|20 km|m}} severne od Playa Larga), kde mali zablokovať hlavnú cestu cez močiare k pobrežiu, no keďže pri výsadku stratili väčšinu výzbroje a materiálu v močiaroch, boli neúspešní. Zvyšok parašutistov bol vysadení v strategickej oblasti ''San Blas'' vo vnútrozemii asi {{km|15 km|m}} severovýchodne od Playa Giron, pričom cesty v tejto oblasti úspešne zaistili a udržali nasledujúce 2 dni.
 
Medzitým doobeda 17. apríla pokračovalo vyloďovanie zvyšných exulantov a ich podporného materiálu, vrátane ťažkých protileteckých guľometov, diel, obrnených transportérov a tankov Sherman. Zhora na nich stále častejšie útočili kubánske lietadla, ktoré však sami museli čeliť silnej protileteckej paľbe z inváznych lodi ako aj vzdušným súbojom s inváznymi lietadlami. Exulanti boli prekvapení častými leteckými náletmi, pretože CIA im pred inváziou tvrdila (zrejme aby ich nedemoralizovala), že kubánske letectvo bolo takmer úplne zničené pri útokoch 15. apríla.
 
Už krátko po 09:00 začali prichádzať do oblasti cukrovaru Australia a do dedín ''Covadonga'' a ''Yaguaramas'' (niekoľko kilometrov severovýchodne od San Blas) prvé pozemné kubánske jednotky a milície, pričom sa hneď pustili do urputných bojov z interventmi. Kubánske sily boli v priebehu dňa neustále posilňované mužmi aj ťažkou technikou, zakrátko získali nad interventmi početnú prevahu a začali ich predsunuté jednotky zatláčať naspäť k pobrežiu. O 09:30 kubánske letectvo vážne poškodilo a následne potopilo asi 3 {{km|3|m}} od Gironu loď Rio Escondido. Zvyšné výsádkové a nákladné lode ukončili vysadzovanie vojakov a začali o 11:00 ustupovať do medzinárodných vôd.
 
Už o 12:00 niekoľko stoviek mladých kadetov Ľudových milícii zaistilo ''Palpito'' a opatrne začalo postupovať na juh smerom k Playa Larga, vzdialenému necelých 5 {{km|5|m}}, trpeli však ťažkými stratami kvôli silnému ostreľovaniu lietadlami interventov a postup museli spomaliť. Do súmraku toho dňa ďalšia časť kubánskych vojakov úspešne postupovala od Covadonga južným a od Yaguaramas juhozápadným smerom k San Blas, veľká kubánska jednotka z mesta [[Cienfuegos]] zas bez akejkoľvek ťažkej techniky postupovalo smerom na západ pozdĺž pobrežia priamo k Playa Giron.
 
O 16:00 prišiel do cukrovaru Australia Fidel Castro a ujal sa priameho velenia nad obrannou operáciou, neskôr sa dokonca osobne zapojil do bojov. Okrem neho boli dôležitými veliteľmi obrany v zátoke aj [[José Ramón Fernández]], [[Juan Almeida Bosque]], [[Efigenio Ameijeiras]], či argentínsky revolucionár [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]], ktorý sa síce bojov v zátoke priamo nezúčastnil (v tom čase velil silám v západnej provincii [[Pinar del Río]]), bol však hlavným veliteľom výcviku Ľudových milícii, ktoré v bojoch zohrali podstatnú úlohu.
Riadok 118:
[[Kategória:Studená vojna]]
[[Kategória:1961]]
{{Link GA|pl}}
 
{{Link GA|pl}}
[[ar:غزو خليج الخنازير]]
[[bg:Операция в Залива на свинете]]