Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram, replaced: 150 km → {{km|150|m}} (8), juho- → juho |
|||
Riadok 32:
[[17. marca]] [[1960]] americký prezident [[Dwight D. Eisenhower]] schválil plán vypracovaný špeciálnym výborom pre tajné operácie (známym ako ''Výbor 5412''), ktorý spadal pod ''Radu národnej bezpečnosti''. Týmto výborom vytvorený dokument mal názov ''„Program utajenej akcie proti Castrovmu režimu“'' (jeho krycie meno bolo ''JMARC'') a jeho hlavnou podstatou bolo pripravenie akcii, ktoré by zvrhli Castrov režim pomocou nepriamej, utajenej americkej intervencie. Hlavná akcia vychádzajúca z tohto plánu dostala názov ''Operácia Pluto'' a [[CIA]] mala podľa nej pripraviť ozbrojenú inváziu, ktorú mala uskutočniť armáda kubánskych exulantov, ktorý by tak oficiálne urobili bez priamej americkej podpory. Vedením akcie poveril riaditeľ CIA [[Allen Dulles]] svojho dôstojníka [[Richard Mervin Bissell|Richarda Mervina Bissella]], ktorý sa už predtým podieľal napr. na zvrhnutí prezidenta [[Jacobo Arbenz Guzmán|Jacoba Arbenza Guzmána]] v [[guatemala|Guatemale]], či na organizovaní tajných preletov lietadiel [[U-2]] nad Sovietskym zväzom.
[[Súbor:JMWAVEreduced.GIF|right|thumb|Budova JMWAVE, tajné stredisko CIA v Miami, jedno z hlavných centier prípravy invázie]]
Operácia mala pôvodne rôzne verzie s viacerými možnými miestami, kde by vojenský výsadok exulantov nastal. Konečnú podobu s plánom na výsadok v Zátoke svíň schválil prezident John F. Kennedy definitívne až [[4. apríla]] 1961. Zátoka Svíň, nachádzajúca sa v provincii [[Las Vilas]] asi {{km|150|m}}
Militanti z Escrambay sa skladali hlavne z bývalých [[Fulgencio Batista y Zaldívar|Batistových]] vojakov, ale aj protikomunisticky orientovaných partizánov, ktorý pôvodne bojovali spolu s Castrom. Teraz podnikali sporadické partizánske akcie proti Castrovým milíciám, nemali však veľkú verejnú podporu a ich posledné zvyšky boli definitívne porazené v roku [[1965]]. Väčšina z nich síce mala blízke kontakty so CIA, ktorá ich pomerne intenzívne podporovala, o pripravovanej akcii v Zátoke sviň ich však v skutočnosti neinformovala a tak sa na nej nijako nepodieľali.
Riadok 58:
Po spozorovaní týchto aktivít a po leteckých náletoch z 15. apríla si už bolo kubánske velenie isté, že v najbližších dňoch dôjde k veľkej invázii a Fidel Castro preto uviedol armádu do stavu najvyššej pohotovosti. Predpokladá sa však, že velenie armády „sadlo na lep“ diverzným aktivitám a zameralo sa hlavne na možnosť, že k invázii dôjde práve v provincii Oriente.
[[16. apríla]] vyplávala hlavná časť inváznej flotily z nikaragujského prístavu ''Puerto Cabezas'' a zamierila k tzv. Bodu Zulu, nachádzajúcemu sa asi {{km|65
[[Súbor:BahiadeCochinos40b.png|right|thumb|250px|Detailná mapka hlavných miest operácie v Zátoke svíň]]
== Invázia ==
Riadok 65:
Vysadené jednotky zaistili pláž a začali postupovať do vnútrozemia, pričom na Playa Giron zakrátko zaistili blízku pristávaciu plochu. V oblasti Playa Larga však narazili na malý, asi 100 členný oddiel kubánskych Ľudových milícii, ktorý začal klásť silný odpor. Došlo k prvému ozbrojenému stretu invázie a hoci exulanti milicionárov v priebehu noci porazili, tí ešte stihli rádiom odoslať správu o prekvapivom útoku kubánskym ozbrojeným silám.
A tak už okolo 06:30 ráno začali na vyloďujúcich sa vojakov nalietavať lietadlá kubánskeho revolučného letectva. Okolo 06:50 nalietavajúce lietadla vážne poškodili loď ''Houston'' nachádzajúcu sa asi
O 07:30 začal pomocou lietadiel [[Douglas C-47 Skytrain]] letecký výsadok celkovo 177 členného 1. parašutistického bataliónu Brigády 2506. Najprv sa asi 30 parašutistov vysadilo v oblasti južne od malého cukrovaru ''Australia'' (asi {{km|20
Medzitým doobeda 17. apríla pokračovalo vyloďovanie zvyšných exulantov a ich podporného materiálu, vrátane ťažkých protileteckých guľometov, diel, obrnených transportérov a tankov Sherman. Zhora na nich stále častejšie útočili kubánske lietadla, ktoré však sami museli čeliť silnej protileteckej paľbe z inváznych lodi ako aj vzdušným súbojom s inváznymi lietadlami. Exulanti boli prekvapení častými leteckými náletmi, pretože CIA im pred inváziou tvrdila (zrejme aby ich nedemoralizovala), že kubánske letectvo bolo takmer úplne zničené pri útokoch 15. apríla.
Už krátko po 09:00 začali prichádzať do oblasti cukrovaru Australia a do dedín ''Covadonga'' a ''Yaguaramas'' (niekoľko kilometrov severovýchodne od San Blas) prvé pozemné kubánske jednotky a milície, pričom sa hneď pustili do urputných bojov z interventmi. Kubánske sily boli v priebehu dňa neustále posilňované mužmi aj ťažkou technikou, zakrátko získali nad interventmi početnú prevahu a začali ich predsunuté jednotky zatláčať naspäť k pobrežiu. O 09:30 kubánske letectvo vážne poškodilo a následne potopilo asi
Už o 12:00 niekoľko stoviek mladých kadetov Ľudových milícii zaistilo ''Palpito'' a opatrne začalo postupovať na juh smerom k Playa Larga, vzdialenému necelých
O 16:00 prišiel do cukrovaru Australia Fidel Castro a ujal sa priameho velenia nad obrannou operáciou, neskôr sa dokonca osobne zapojil do bojov. Okrem neho boli dôležitými veliteľmi obrany v zátoke aj [[José Ramón Fernández]], [[Juan Almeida Bosque]], [[Efigenio Ameijeiras]], či argentínsky revolucionár [[Che Guevara|Ernesto Che Guevara]], ktorý sa síce bojov v zátoke priamo nezúčastnil (v tom čase velil silám v západnej provincii [[Pinar del Río]]), bol však hlavným veliteľom výcviku Ľudových milícii, ktoré v bojoch zohrali podstatnú úlohu.
Riadok 118:
[[Kategória:Studená vojna]]
[[Kategória:1961]]
{{Link GA|pl}}▼
▲{{Link GA|pl}}
[[ar:غزو خليج الخنازير]]
[[bg:Операция в Залива на свинете]]
|