Invázia v Zálive svíň: Rozdiel medzi revíziami

Operácia mala pôvodne rôzne verzie s viacerými možnými miestami, kde by vojenský výsadok exulantov nastal. Konečnú podobu s plánom na výsadok v Zátoke svíň schválil prezident John F. Kennedy definitívne až [[4. apríla]] 1961. Zátoka Svíň, nachádzajúca sa v provincii [[Las Vilas]] asi {{km|150|m}} km juho-východnejuhovýchodne od [[havana|Havany]] bola vybraná z viacerých dôvodov. Hlavným bolo, že sa nachádzala v pomerne odľahlej, málo obývanej oblasti, ktorá však bola z mora ľahko prístupná a od vnútrozemia krytá rozsiahlymi močiarmi, v blízkosti zátoky tiež bolo malé letisko, ktoré umožňovalo dopĺňať mužov a zásoby. Zátoka sviň sa navyše nachádzala pomerne neďaleko od pohoria [[Escambray]], kde sa vtedy nachádzalo hlavné útočisko proticastrovských militantov, ktorí sa mali k inváznym jednotkám pripojiť, resp. kde sa mohli v prípade problémov exulanti stiahnuť a začať partizánsky boj.

[[16. apríla]] vyplávala hlavná časť inváznej flotily z nikaragujského prístavu ''Puerto Cabezas'' a zamierila k tzv. Bodu Zulu, nachádzajúcemu sa asi {{km|65 km|m}} južne od kubánskych brehov. Na tomto mieste sa hlavná flotila mala spojiť s niekoľkými ďalšími loďami, ktoré vyplávali z iných prístavov v Strednej Amerike a [[Karibik]]u. Hlavnú časť tejto flotily tzv.'' „Kubánskych expedičných síl“'' tvorilo celkovo 5 veľkých nákladných lodi (''Houston'', ''Lake Charles'', ''Rio Escondido'', ''Caribe'' a ''Atlantico''), ktoré prevážali vyše 1400 vojakov Brigády 2506 rozdelených do siedmych bataliónov po približne 200 ľudí a množstvo zbrani a munície. Spolu s nimi boli k flotile pripojené aj dve veľké pechotné výsadkové lode ''Blagar'' a ''Barbara J''. Všetky lode flotily boli zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov (mimo vizuálneho dohľadu) až do Bodu Zulu sprevádzané siedmimi americkými torpédoborcami. Na celú akciu z diaľky dohliadali aj americké lietadlové lode [[USS Essex]], [[USS Boxer]], niekoľko ďalších torpédoborcov a minimálne dve ponorky. V bode Zulu sa k flotile pripojila ešte vysádková doková loď ''USS San Marcos'', ktorá prevážala celkovo 7 výsadkových člnov. Tato ako jediná „čisto“ americká loď sprevádzala flotilu kubánskych exulantov aj po prekročení Bodu Zulu až do vzdialenosti {{km|5 km|m}} od kubánskych brehov, kde vyložila vysádkové člny.

A tak už okolo 06:30 ráno začali na vyloďujúcich sa vojakov nalietavať lietadlá kubánskeho revolučného letectva. Okolo 06:50 nalietavajúce lietadla vážne poškodili loď ''Houston'' nachádzajúcu sa asi 8 {{km|8|m}} od Playa Larga a tak bol jej kapitán nútený pristať pri brehu v západnej časti zátoky. Predčasne sa z nej teda vylodilo asi 270 vojakov, no keďže boli ďaleko od oblasti hlavných vylodzovacich operácii a stratili väčšinu munície, len časť z nich sa zúčastnilo ďalších bojov. Okolo 7:00 sa do bojov zapojili aj invázne lietadla B-26, ktoré najprv potopili pri ostrove [[Isla de Juventud]] loď kubánskej pobrežnej stráže a následne zamierili do oblasti zátoky, kde mali poskytnúť krytie pre následné výsadky. Hoci pôvodne bola snaha, aby všetci účastníci ozbrojenej intervencie boli kubánskeho pôvodu (okrem par agentov CIA, ktorý spočiatku na celú akciu namieste dohliadali), pre nedostatok profesionálnych letcov bola nakoniec CIA nútená najať aj „čisto“ amerických pilotov, ktorý tak pilotovali veľkú časť z vyše 20 lietadiel podieľajúcich sa na invázii.

O 07:30 začal pomocou lietadiel [[Douglas C-47 Skytrain]] letecký výsadok celkovo 177 členného 1. parašutistického bataliónu Brigády 2506. Najprv sa asi 30 parašutistov vysadilo v oblasti južne od malého cukrovaru ''Australia'' (asi {{km|20 km|m}} severne od Playa Larga), kde mali zablokovať hlavnú cestu cez močiare k pobrežiu, no keďže pri výsadku stratili väčšinu výzbroje a materiálu v močiaroch, boli neúspešní. Zvyšok parašutistov bol vysadení v strategickej oblasti ''San Blas'' vo vnútrozemii asi {{km|15 km|m}} severovýchodne od Playa Giron, pričom cesty v tejto oblasti úspešne zaistili a udržali nasledujúce 2 dni.

Už krátko po 09:00 začali prichádzať do oblasti cukrovaru Australia a do dedín ''Covadonga'' a ''Yaguaramas'' (niekoľko kilometrov severovýchodne od San Blas) prvé pozemné kubánske jednotky a milície, pričom sa hneď pustili do urputných bojov z interventmi. Kubánske sily boli v priebehu dňa neustále posilňované mužmi aj ťažkou technikou, zakrátko získali nad interventmi početnú prevahu a začali ich predsunuté jednotky zatláčať naspäť k pobrežiu. O 09:30 kubánske letectvo vážne poškodilo a následne potopilo asi 3 {{km|3|m}} od Gironu loď Rio Escondido. Zvyšné výsádkové a nákladné lode ukončili vysadzovanie vojakov a začali o 11:00 ustupovať do medzinárodných vôd.

Už o 12:00 niekoľko stoviek mladých kadetov Ľudových milícii zaistilo ''Palpito'' a opatrne začalo postupovať na juh smerom k Playa Larga, vzdialenému necelých 5 {{km|5|m}}, trpeli však ťažkými stratami kvôli silnému ostreľovaniu lietadlami interventov a postup museli spomaliť. Do súmraku toho dňa ďalšia časť kubánskych vojakov úspešne postupovala od Covadonga južným a od Yaguaramas juhozápadným smerom k San Blas, veľká kubánska jednotka z mesta [[Cienfuegos]] zas bez akejkoľvek ťažkej techniky postupovalo smerom na západ pozdĺž pobrežia priamo k Playa Giron.