Erwin Rommel: Rozdiel medzi revíziami

Erwin Rommel sa narodil [[15. november|15. novembra]] [[1891]] v meste [[Heidenheim]] v [[Württembersko-Bádensko|Bádensku-Württembersku]] ako druhý syn riaditeľa gymnázia v [[Aalen]]e Erwina Rommela st. († [[5. december]] [[1913]]) a dcéry významného [[Württenbersko|württenberského]] politika Helene von Luz. Mal troch súrodencov Gerharda, Helene a Karla. Podľa vlastých údajov prežil obzvlášť príjemné detstvo, keďže sa každý deň mohol hrávať v rozľahlej rodinnej záhrade. Mladý Rommel sa pôvodne chcel stať leteckým inžinierom. Jeho otec mu však dal na výber iba dve možnosti, buď sa stane po jeho vzore [[učiteľ]]om, alebo [[dôstojník]]om. Po skončení štúdia na reálnom gymnáziu vo [[Schwäbisch Gmünd]]e v roku [[1910]] nastúpil ako [[kadet]] k miestnemu 6. württembergskému pěšiemu [[pluk]]u kráľa Viliama I. vo [[Weingarten]]e. Po troch mesiacoch bol povýšený na [[desiatnik]]a a po ďalších šiestich na [[čatár]]a. V marci 1911 odišiel študovať na dôstojnícku školu do [[Gdansk]]a. O rok neskôr vojenskú školu (Kriegsschule) dokončil a bol povýšený do hodnosti [[poručík]]a. V priebehu svojho pôsobenia v Gdansku sa zoznámil so svojou budúcou ženou Luciou Mariou Mollin, s ktorou sa roku 1915 zasnúbil a o rok neskôr oženil. Vedľa syna [[Manfred Rommel|Manfreda]] (*1928) - neskoršieho [[Stuttgart|stuttgartskéhostuttgart]]ského starostu - s manželkou Luciou, mal i nemanželskú dcéru Gertrud so svojou ďalšou, dvadsaťročnou láskou Walburgou Stemmer, čo dlho držal v tajnosti.

Brilantná taktická vyspelosť a improvizácia v mnohých bitkách proti britskej [[8. armáda (Veľká Británia)|8. armáde]] v prostredí severo-africkejseveroafrickej púšte mu ešte zvýšili vojenský kredit. Nemeckí a talianski vojaci pod jeho vedením ako aj nepriatelia na britskej strane ho začali s rešpektom nazývať ''púštnou líškou''. Neskôr ho [[Adolf Hitler|Hitler]] povýšil z generál-poručíka na poľného maršála, najmladšieho v nemeckej vojenskej histórii (vo veku 50 rokov). Rešpekt z Rommela bol taký veľký, že [[Druhá bitka pri Alameine|ofenzívu pri El Alamaine]] rozvinuli britské sily, práve za jeho neprítomnosti. Keď sa však vrátil, vybičoval svojich vojakov k takému tvrdému odporu, že niektorí britskí velitelia začali zvažovať prechod do dočasnej obrany, aby jednotky nabrali nové sily<ref>[[John Macdonald]] - ''Veľké bitky druhej svetovej vojny.'' Slovart, Bratislava, 1995, s. 83</ref>. Po [[Operácia Torch|vylodení amerických vojsk v Alžírsku]] velil pomerne úspešnému [[bitka v priesmyku Kasserine|útoku cez priesmyk Kasserine]], kde spôsobil Američanom ťažké straty. Zhoršujúcu situáciu na severoafrickom bojisku však už nemohol zvrátiť. V [[máj]]i [[1943]] sústredil nemecké a talianske vojská okolo prístavov [[Bizerta]] a [[Tunis]]. V zhoršujúcej situácii odletel za Hitlerom a žiadal ho o stiahnutie jeho vojsk. Hitler to odmietol ale nedovolil mu vrátiť sa do [[Afrika|Afriky]]. Tam ho mal zastúpiť [[Jürgen von Arnim]], ktorý bol nakoniec so svojim vojskom zajatý. Celkovo Spojenci v oblasti [[Tunisko|Tuniska]] zajali 275 000 talianskych a nemeckých vojakov. Bolo to dosiaľ najväčšie množstvo vojakov Osi, ktoré sa v priebehu vojny vzdalo.