Suetonius: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: el:Σουητώνιος
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 16:
Suetoniova životopisná historiografia dáva vzniknúť novému historiografickému žánru, ktorý sa stane v nasledujúcich obdobiach rímskej literatúry nesmierne populárny. Každou osobnosťou sa zaoberá podľa pevne stanovenej schémy – najprv uvádza pôvod jej rodiny a okolnosti narodenia, chronologický prehľad význačných udalostí až do získania cisárskej hodnosti. V tomto okamihu začína Suetonius preberať cisárske činy podľa vecného hľadiska, nie chronológie, pričom uvádza najprv ich klady a potom zápory. Tieto pasáže pritom dopĺňa početnými citáciami a anekdotami zo života. Každá kapitola končí popisom okolností smrti a jej dozvukov, fyzickým popisom osoby a jej zdravia a jej záľub alebo zlozvykov.
 
Na rozdiel od „veľkej“ historiografie, nepridržiava sa Suetonius ani chronologického rámca, ako to robili [[rímska analistická škola|analisti]], ani sa nesústreďuje na analýzu jedinej témy, ako to robili [[rímska analytická škola|analytici]], ale vytvára čosi nové – históriu, v ktorej je chronologickým rámcom nie úradné obdobie konzulov ako doposiaľdosiaľ ale vláda jedného panovníka, a v centre záujmu nie jediný objekt, ale osoba, a to osoba pre cisárske obdobie najpríznačnejšia, sám cisár, ktorý riadi celý štát.
 
Suetoniovými vzormi pre nový typ historiografie sú oslavné nápisy (''elogia'') a predovšetkým pohrebné chváloreči (''laudationes funebres''), ktoré bývali tradične prednášané na počesť zosnulých v tom istom usporiadaní, aké badať u Suetonia.
Riadok 35:
* ''De nominibus et forma vestimentorum et calceamentorum'' (Rímsky odev a obuv)
* ''De vita publica Ciceronis'' (O [[Marcus Tullius Cicero|Ciceronovej]] verejnej činnosti)
* ''De maculis corporis'' (Telesné vadyporuchy)
* ''De signis manuscriptis'' (Diakritické znamienka)
* ''De muneribus rei publicae'' (Štatné povinnosti)