V [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred n. l.]] sa 18 {{km|18|m}} od dnešného Kninu nachádzal [[Rímska ríša|rímsky]] vojenský tábor [[Burnum]]. Dnešné mesto je spomínané až v [[10. storočie|10. storočí]] [[Byzantská ríša|byzantským]] cisárom [[Konštantín VII.|Konštantínom VII.]]. V priebehu [[11. storočie|11. storočia]] tu vznikla diecéza, v roku [[1080]] už bol Knin vyhlásený hlavným mestom štátu, za vlády kráľa [[Zvonimír]]a. Až do [[13. storočie|13. storočia]] tu bola veľmi významná vojenská [[pevnosť (stavba)|pevnosť]], o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali [[Turci]], [[Maďari]], [[Rakúšania]] a [[Francúzi]]. Roku [[1522]] mesto dobyli [[Turci]], a [[Chorváti]] ho tak opustili. Pod [[Osmanská ríša|Osmanskou]] nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala [[Benátska republika]]. Chorváti sa vrátili, roku [[1709]] tu postavili navyše aj [[kostol]] a františkánsky [[kláštor]]. Ku koncu [[18. storočie|18. storočia]], roku [[1797]] sa stal rakúskym majetkom, behom tejto doby prosperoval. Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] sa stal súčasťou [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstva SHS]] a neskôr [[Juhoslávia|Juhoslávie]]. Na začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]], keď v Juhoslávii vypukla [[občianska vojna]], stal sa Knin centrom protichorvátskeho odporu [[Srbi|Srbov]]; tí tu behom vojny ustanovili hlavné mesto ich „[[Republika Srbská Krajina|Republiky Srbská Krajina]]“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku [[1995]], behom [[Operácia Oluja]] (búrka).
