Christian August Saský: Rozdiel medzi revíziami

Pochádzal z [[Protestantizmus|protestantskej]] rodiny sasko-zeitského kniežaťa [[Móric Sasko-Zeitský|Mórica]], ktorý bol príslušníkom bočnej kráľovskej línie [[Wettinovci|Wettinovcov]], a jeho druhej manželky [[Dorota Mária Sasko-Wiemarská|Doroty Márie Sasko-Wiemarskej]]. Sprvu si vybral vojenskú kariéru a už ako dvadsaťročný sa zúčastnil na protitureckých bitkách (o. i. sa podieľal na oslobodení [[Budín|Budína]]a).

Jeho ďalšia životná dráha začala prestúpením na [[Katolicizmus|katolícku vieru]]; vzápätí nato sa stal kňazom. Potom už jeho cirkevná kariéra rýchlo napredovala. V roku 1695, potom ako sa presťahoval do [[Uhorsko|Uhorska]], sa stal [[Győr|győrskymgyőr]]skym biskupom a už o jedenásť rokov neskôr (17. mája 1706) bol pápežom [[Klement XI.|Klementom XI.]] menovaný za [[Kardinál|kardinálakardinál]]a a arcibiskupa v [[Ostrihom|Ostrihome]]e (úradu sa ujal 20. januára nasledujúceho roku). Bol jediným cudzincom, ktorý sa stal ostrihomským arcibiskupom.

V roku 1714 dosiahol hodnosť nemeckého ríšskeho kniežaťa. Posledné roky života prežil s podlomeným zdravím v kláštore [[Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka|pavlínov]] v [[Marianka|Marianke]]. Zomrel v [[Regensburg|Regensburgu]]u v auguste roku 1725 v čase konania ríšskeho snemu, na ktorom sa osobne zúčastňoval. Pochovaný je v krypte [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrály sv. Martina]] v [[Bratislava|Bratislave]].

K jeho veľkým zásluhám počas pôsobenia vo funkcii ostrihomského arcibiskupa bola aktívna účasť na potláčaní morovej epidémie, ktorá vypukla v Uhorsku na konci roka 1712. Na pamiatku potlačenia morovej nákazy postavili v roku 1713 na [[Rybné námestie (Bratislava)|Rybnom námestí]] v Bratislave [[Morový stĺp na Rybnom námestí|morový stĺp]], na ktorom je arcibiskupovo meno zvečnené (o. i. sám prispel na jeho postavenie).