Gottfried Wilhelm Leibniz: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
FoxBot (diskusia | príspevky)
Bubamara (diskusia | príspevky)
d štylistika
Riadok 12:
|Ovplyvnil = veľa neskorších matematikov, [[Christian Wolff]], [[Kant]], [[Bertrand Russell|Russell]], [[Heidegger]]
}}
'''Gottfried Wilhelm Leibniz''' (* [[1. júl]] [[1646]], [[Lipsko]] – † [[14. november]] [[1716]], [[Hannover]]) bol [[Nemecko|nemecký]] [[filozof]], predstaviteľ novovekého [[racionalizmus|racionalizmu]], [[fyzik]], [[matematik]], [[diplomat]], jeden z posledných polyhistorov, jeden za iniciátorov [[ekumenizmus|ekumenických]] snáh. Leibnizovi išlo o hľadanie kompromisu medzi apriórnou vedou, [[teológia|teológiou]] a [[empirizmus|empirizmom]].
 
Leibniz prišiel s pokusom odlišným spôsobom ako [[Baruch Spinoza|Spinoza]] prekonať [[René Descartes|descartovský]] [[dualizmus]].
Riadok 20:
=== Detstvo a mladosť (1646 – 1666) ===
 
Gottfried Wilhelm (von) Leibniz sa narodil dňa [[1. júl]]a [[1646]] (v pôvodnom kalendári [[21. jún]]a) v [[Lipsko|Lipsku]]. Jeho detstvo už v šiestich rokoch veku poznamenala smrť otca, ktorý bol [[profesor]]om [[etika|etickej]] [[filozofia|filozofie]]. Práve vďaka širokému vzdelaniu svojho otca mladý Gottfried získal prístup k výbornej rodinnej knižnici a už v tomto veku započína jeho systematická samovýuka, ktorá z neho urobila jedného z najvýznamnejších [[polyhistor]]ov v [[Nemecko|nemeckých]] i [[Európa|európskych]] dejinách. Takto si osvojil už v detstve široké vzdelanie, a preto mu bol umožnený vstup na univerzitné štúdiá v Lipsku už v pätnástich rokoch. Leibniz sám študoval [[latinčina|latinčinu]] a spoznávalvďaka jejnej prostredníctvomspoznával klasické diela [[literatúra|literatúry]] a filozofie vrátane diel [[Platón]]a, [[Aristoteles|Aristotela]] a neskorších [[scholastika|scholastikov]].<ref> SIROVIČ, F.: ''Dejiny filozofie. Novovek. 1. časť''. Trnava : Dobrá kniha, 1997, s. 166. ISBN 80-7141-159-0</ref>
 
V roku [[1663]] získal na univerzite v Lipsku titul [[bakalár]]a za úspešnú obhajobu diela ''Metafyzická rozprava o princípe individuácie''. Následne pokračoval v štúdiu [[právo|práva]]. Doktorát mal získať už ako dvadsaťročný, čo mu univerzita v Lipsku kvôli nízkemu veku odoprela, preto šiel na univerzitu v [[Altdorf]]e, kde doktorát úspešne dosiahol. Stalo sa tak po obhajobe dizertačnej práce ''O spletitých prípadoch práva'' v roku [[1666]]. Bola mu ponúknutá profesúra, avšak on sa akademickej dráhy vzdal a svoje služby zasvätil [[štát]]nej [[politika|politike]] a praktickým problémom. Neskôr Leibniz študoval v [[Jena|Jene]] [[matematika|matematiku]], na ktorú sa v rámci samovýuky dôkladne pripravil, o čom svedčí aj jeho práca z roku [[1666]] ''Dizertácia o umení kombinovania''.