Verzia z 09:25, 7. júl 2011 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.6.4) (robot Pridal: diq:Volgograd ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:28, 8. júl 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 99: == Poloha a prírodné pomery == Volgograd leží na pravom brehu [[Volga\|Volgy]] ale k mestu patrí i riedko osídlený ostrov [[Sarpinskij]] a neobývané ostrovy Golodnyj, Denežnyj a iné. Je jedným z najdlhších miest v Rusku, jeho dĺžka zo severu na juh je 61 {{km\|61\|m}}. Severovýchodne od mesta sa na Volge nachádza priehradná nádrž [[Volžskej hydroelektrárne]]. Po jej priehradnom múre vedie most spájajúci mesto s blízkym mestom [[Volžskyj]]. Pokračuje i výstavba mostu, ktorý má spojiť Volgograd s južnejším [[Krasnosvobodsk]]om. Severne od mesta sa Volga rozvetvuje na niekoľko ramien, jej ľavé rameno sa nazýva [[Achtuba]]. Na juhu mesta sa nachádza aj [[Volgo-donský kanál]]. === Klíma === Mesto má mierne [[kontinentálne podnebie]] s horúcimi letami a chladnými zimami. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje ~~330~~ {{mm\|330\|m}}. Priemerná teplota v januári dosahuje −7,3 °C (najnižšia zaznamenaná bola −32 °C). Priemerná teplota v júli sa pohybuje okolo 24,2 °C (najvyššia zaznamenaná 43 °C). Boli tu zaznamenané veľké zmeny teplôt. Zima zvykne byť mierna s častými ochladeniami a otepleniami. Najchladnejší mesiac v roku je február. Letá bývajú horúce. == História == Riadok 122: Mesto okrem silného požiaru roku [[1728]] tiež poznamenala kolonizácia [[Nemci\|Nemcami]], ktorí prichádzali do oblasti po roku [[1765]]. Keďže získali významné privilégiá, rozvíjal sa obchod, remeslá ako aj riečna plavba. Povstanie [[Jemelian Ivanovič Pugačov\|Jemeliana Pugačova]] prehrmelo v [[august]]e [[1774]] aj v okolí Caricynu. Pugačov porazil v bitke mimo mesta jeho posádku, ~~avšak~~ale mesto samotné neobsadil, pretože sa približovali ďalšie cárske vojská. Po porážke Pugačovovho povstania bola obranná línia aj povolžské kozácke vojská odstránené. V nasledujúcich rokoch [[1791]] a [[1793]] bolo mesto zničené požiarom. Napriek tomu, bolo zakaždým rýchlo vystavané. Mesto sa opäť rozvíjalo, vznikali nové školy, továrne, ba aj divadlo. V [[1862]] bola dokončená Volgo-Donská železnica, jedna z prvých železničných tratí v Rusku. Spájala Caricyn s [[Kalač na Done\|Kalačom na Done]]. Onedlho bola železnica spojená s centrom Ruska. V meste sa začali vydávať noviny. [[30. apríl]]a [[1896]] bola vytvorená akciová spoločnosť Ural-Volga, a založený strojárenský závod, ktorý sa do histórie zapísal ako [[Závod Červený október]]. Riadok 128: Pred začiatkom [[prvá svetová vojna\|prevej svetovej vojny]] mal Caricyn 134 000 obyvateľov. V meste už v tej dobe jazdili električky. [[VOSR\|Veľká októbrová revolúcia]] sa meste nezačala nijak krvavo a vláda sovietov bola nastolená [[27. október\|27. októbra]] [[1917]] pokojnou cestou. V celom [[Rusko\|Rusku]] sa však rozpútala [[Ruská občianska vojna\|občianska vojna]]. V lete ažokrem ~~na jeseň~~jesene [[1918]] sa mesto muselo brániť kozáckej armáde atamana [[Pjotr Nikolajevič Krasnov\|Krasnova]]. Už o rok padlo do rúk bielogvardejského generála [[Anton Ivanovič Denikin\|Denikina]]. Jednotky boľševikov mesto ovládli až [[3. január]]a [[1920]]. Tak ako po celom ZSSR, začalo sa aj v Caricyne obdobie veľkých zmien. [[10. apríl]]a [[1925]] bolo mesto premenované na ''Stalingrad'', na počesť [[Josif Vissarionovič Stalin\|Josifa Visarionoviča Stalina]], ktorý sa podieľal na znovuobsadení mesta boľševikmi. [[12. júl]]a [[1926]] sa v meste začal slávnostne stavať [[Stalingradský traktorový závod\|traktorový závod]]. V roku [[1930]] bola v meste otvorená prvá technická vysoká škola. Toho istého roku začal výrobu aj traktorový závod. V novembri začala Stalingradská vodná elektráreň vyrábať elektrickú energiu. Roku [[1931]] začala v meste fungovať ďalšia vysoká škola (pedagogická), ako aj vojenské lodenice. Do začiatku [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] v meste ešte otvorili aj lekársku univerzitu.

Volgograd: Rozdiel medzi revíziami