Ličartovce: Rozdiel medzi revíziami

# [[Drienovská Nová Ves]] ({{km|2.1Km1|m}})

# [[Obišovce]] ({{km|2.1Km1|m}})

# [[Drienov]] ({{km|2.5Km5|m}})

# [[Kendice]] ({{km|4.2Km2|m}})

# [[Petrovany]] ({{km|4.4Km4|m}})

# [[Lemešany]] ({{km|4.4Km4|m}})

# [[Ruské Pekľany]] ({{km|4.7Km7|m}})

* Počet obyvateľov k 31. 12. 2004 spolu 947 {{--}}muži 535

* ženy 412 Predproduktívny vek (0{{--}}14) spolu 166

* Produktívny vek (15{{--}}54) ženy 227

* Produktívny vek (15{{--}}59) muži 355

* Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu -6 (muži -3, ženy -3)

Ličartovce teda patria k starobylým slovenským dedinám, jestvujúcim pred 9.{{--}}11. storočím. Je predpoklad, že na blízkom mieste [[Ihriska]] sa aj tunajší obyvatelia zúčastňovali predkresťanských kultových obradov v uvedenom období. V 14. a v prvej polovici 15. storočia patrili Ličartovce drienovskej vetve Abovcov. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 10 [[Porta (daňová jednotka)|port]] (resp. domov), takže Ličartovce boli stredne veľkou dedinou. V roku 1600 malo sídlisko 9 obývaných poddanských domov. Po miernom úbytku domov boli Ličartovce koncom 16. storočia malou dedinou s výlučne poddanským obyvateľstvom.

Archeologickým prieskumom boli odhalené stopy po slovanských sídliskách a črepy slovanskej keramiky pri [[Drienov|Drienove]]e, [[Kendice|Kendiciach]] a Ličartovciach z 10. – {{--}}12. storočia. O slovanských predkoch na území Ličartoviec existujú tiež doklady z 8.– {{--}}9. storočia. Ako tvrdí profesor Budinský-Krička: ''“Na hradištnú – slovanskú kultúru sa tu prišlo v Drienove, v Kendiciach, Šváboch, Prešove Šarišských Michalanoch, Finticiach, Kapušanoch, Geraltove, na Hradisku a najnovšie v Mirkovciach, Šarišských Sokolovciach a Ostrovanoch. Nad kotlinou Svinky susediacej sprava s Toryskou kotlinou sa zistilo slovanské osídlenie na hradisku „Stráže“ nad Obišovcami a v Licartovciach“.''

Do 11. – {{--}}12. storočia sa v tomto priestore nachádzajú hradiská – valmi opevnené vyvýšené plošiny, ktoré slúžili ako útocištia pred nepriatelmi aj ako kultové obradné miesta predkrestanského slovanského náboženstva. Doklad o takýchto náboženských obradoch konaných na ihriskách sa doteraz zachoval iba v názve miesta pri Licartovciach. Je teda predpoklad, že na blízkom mieste Ihriska sa tunajší obyvatelia zúcastnovali na predkrestanských obradoch.

Ďalej sú Ličartovce spomenuté v listine z roku [[1284]] kedy [[Ladislav IV.]] vrátil Petrovi z Drienova majetky, ktoré mu údajne zobrali vlastníci susedných majetkov. Medzi vrátenými bol aj majetok ''Igliche'', na ktorom mohlo byť sídlisko. Tento majetok je spomenutý ešte aj listinou z roku [[1435]], ktorá uvádza jeho názov presnejšie ako ''Igricze''. Podľa uvedených správ majetok patril šlachticom z [[Drienov|Drienova]]a, v okolí ktorého sa nachádzal. Prieskumom chotárnych názvov sa zistilo, že doteraz živý názov Ihriska sa vzťahuje na majetok v chotári Ličartoviec.

* [[1863]]–{{--}}[[1902]] Licsért

* [[1907]]–{{--}}[[1913]] Licsérd

* [[1920]] Ličartovce <ref>[http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Li%C4%8Dartovce&s=exact&d=obce&ie=utf-8&oe=utf-8]

maďarsky Licsért</ref>

V roku [[1792]] bola táto dedina majetkom kráľovského [[fiškus|fiškusa]]a, od ktorého odkúpil tento majetok Koloman [[Pillerovci|Piller]], ktorý ho vlastnil až do vyvlastnenia po druhej svetovej vojne. V roku [[1736]] bola prestavaná a rozšírená pôvodná budova budúceho kaštieľa. Je postavený na spôsob východoslovenských renesančných kaštieľov s nárožnými vežami a [[atika|atikami]]mi. Má barokovo-klasicistickú [[fasáda|fasádu]] a neskôr zabudovaný [[erb]]. V dvore sa nachádza aj pomerne vzácna neoklasicisticko-secesná socha ženy – Vesny z liatej kameniny, ktorej autorom je L. Keiser z [[zurich|ZurichuZurich]]u. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] tu bol ubytovaný nemecký generálny štáb a po roku [[1945]] je v ňom zriadená ozdravovňa, neskôr nemocnica a napokon psychiatrické oddelenie pre mužov, ktoré pod rôznymi názvami funguje dodnes.

[[Kaštieľ]] v Ličartovciach je historizujúca stavba, ktorá vznikla prestavbou a rozšírením pôvodnej stavby vystavanej tunajšími zemepánmi v roku [[1736]]. V sparkovanom dvore je umiestnená plastika Vesny. Je to vzácny umelecký predmet, neoklasicistická secesná socha z Zürichu. Počas 2. sv. Vojny v roku 1944 bol v kaštieli ubytovaný nemecký generálny štáb. Hneď po ukončení vojny v roku [[1945]] sa prikro4ilo k parcelácii veľkostatkov. Jeho posledným vlastníkom bol Dr. Dezider [[pillerovci|Piller]]. Les a [[Kaštieľ|kaštieľ]] preberá štát, ornú pôdu o výmere 240 {{ha|240|m}} dostávajú jednak deputátnici a jednak malorolníci. Kaštieľ je opravený a bola v ňom zriadená ozdravovňa a neskôr nemocnicna. V roku [[1954]] bolo zriadené psychiatrické oddelenie pre mužov, neskôr pre ženy. V roku [[1996]] bola nemocnica prestahovaná do nových priestorov v [[Prešov|Prešove]]e.

O 1. 9. [[1944]] do 1. 3. [[1945]] bola škola obsadená nemeckými vojakmi, takže výuka v tom čase bola prerušená. Počas prechodu frontu boli školské pomôcky a učebnice zničené. S vyučovaním sa začalo 1. 3. [[1945]], takže v školskom roku 1944/45 sa vyučovalo iba 4 mesiace.

Toto predškolské zariadenie v Ličartoviciach začalo svoju činnosť 1. 11. 1952 v miestnosti Národnej školy s dennou dochádzkou 20 detí. Po otvorení novej školskej budovy v roku 1962 bola daná dňom 17. 4. 1963 do prevádzky dvojtriedna MŠ s celodennou opaterou a stravou s kapacitou 50 detí.

S výstavbou novej MŠ na pozemku v blízkosti ZŠ sa začalo v roku 1977. Dňa 1. 9. 1981 bola daná do užívania moderná MŠ.

V priebehu roku 1943 vystaval občan Ján Sabol, obchodník a krčmár novú budovu, v ktorej zriadil obchod a krcmu. V tom istom roku bola vykonaná regulácia obecného potoka, zároveň bola opravená štátna cesta cez obec. V roku 1947 začína do obce pravidelne dochádzať pošta a bol tiež zavedený telefón. Sčítaním ľudu k 1.3.[[1950]] bol zaznamenaný počet obyvateľov obce 535. V roku [[1953]] sa v údolí rieky Svinka začína s výstavbou rekreačných chát jednotlivcami aj podnikmi. V roku [[1959]] sa rozšírilo nepostačujúce verejné osvetlenie v obci a o rok neskôr prebehla výstavba rozhlasu po celej obci, taktiež bol zradený obchod so samoobsluhou. V roku [[1962]] pokračuje výstavba telefónnej siete v obci. Ústredňa je montovaná do novej školy pre 30 účastníkov. Zdravotné stredisko pre občanov Ličartoviec bolo k dispozícii v Drienovskej Novej Vsi, pri Tehelni. Na odborné vyšetrenia a pre hospitalizáciu im slúžila nemocnica v Prešove. V roku 1964 bol v investičnej akcii Jednoty Prešov postavený pri kultúrnom dome hostinec o rozmere 6 x {{m|13 |m}}.

Zo zachovaných písomných záznamov zisťujeme, že v Ličartovciach sa mládež mala možnosť venovať športu v rámci športového klubu už v roku 1930. V obecnej kronike je zaznamenané, že v novembri 1950 založila miestna mládež športový klub SOKOL, ktorý mal na začiatku 40 členov. V roku 1959 bolo zriadené nové ihrisko na ploche {{ha|1,.5 ha|m}} v južnej časti obce. Úpravu ihriska si robila mládež brigádnicky. V roku 1962 je mládež organizovaná v TJ Družstevník Ličartovce. V okresnej súťaži obsadil futbalový oddiel 3. miesto.

Na začiatku roka 1992 TJT.&nbsp;j Družstevník Ličartovce stratila svoju identitu a prešla pod firmu PLASTT Ličartovce. O rok neskôr firma PLASTT žiada OcÚ o finančnú výpomoc na výstavbu osvetlenia ihriska. Poslancami navrhnutá čiastka 100.000,- Sk bola v skutočnosti aj poskytnutá pre tento účel.

DSS sa nachádza priamo v obci v malebnom prostredí parkov a alejí. Účelom zariadenia je poskytovanie komplexnej sociálnej starostlivosti, t. &nbsp;j. stravovanie, zaopatrenie, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná a rehabilitačná činnosť.

Zariadenie poskytuje sociálnu starostlivosť 100 klientom (mužom), prevažne s duševnými poruchami a poruchami správania, ktorým rodina nie je schopná zabezpečiť ich opodstatnené nároky v prirodzenom prostredí. Na základe diagnostikácie sú klienti zaradení do skupín, v ktorých je poskytovaná sociálno-readaptačná činnosť, spojená s rozvojom ich možností a schopností. Klientom je poskytované ekonomické zabezpečenie a slušná životná úroveň. Každý klient na základe solventnosti má právo na plnenie nadštandartnýchnadštandardných požiadaviek /špeciálne nákupy, návštevy kultúrno-spoločenských športových podujatí a iné/. Úlohou zamestnancov (v počte 58) je vytvoriť im plnohodnotné, zmysluplné a dôstojné naplnenia života.

Proces transformácie, ktorý prebieha v tomto štádiu chápeme ako zmenu filozofie k profesionálnemu prístupu poskytovania sociálnej pomoci a prostredníctvom našich služieb sa pripájame k cieľom požadovanej úrovne stupňa reprezentácie Prešovského samosprávneho kraja.<supref>http://www.dsslicartovce.sk/index.htm</supref>

Ličartovce ležia v Košickej kotline v doline Torysy. Nadmorská výška v strede obce je {{mnm|220 m n. m.}} a v chotári 213 – {{--}}{{mnm|466 m n. m.}}

* [http://www.uluv.sk/product/licartovce-4758/] Stránka ÚĽUV-u o krojoch v Ličartovciach