Kniha žalmov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
usporiadnie textu |
prehľad rôzneho číslovania žalmov |
||
Riadok 1:
'''Kniha žalmov''' (alebo ''Žalmy''; skratka ''Ž'') patrí medzi [[poučné knihy]] [[Starý zákon|Starého zákona]] (kethubím). V slovenčine sa používa aj názov '''Žaltár''' (latinsky Psalterium, čo má pôvod v gréckom „psalmós“). Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí (6. storočie pr. Kr.) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za apokryfný.) [[Žalm|Žalmy]] boli pôvodne napísané v [[hebrejčina|hebrejčine]] a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi [[Dávid (biblická postava)|Dávidovi]] a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich Bibliu, žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.
Latinská cirkev má žalmy od gréckych veriacich, a to v doslovnom preklade z [[gréčtina|gréčtiny]] do [[latinčina|latinčiny]]. Preklad sa postupne opravoval a očisťoval najmä zásluhou sv. [[Hieronym]]a, ktorý bol pokladaný za najväčšieho učenca pri vykladaní Svätého Písma. Lenže tieto opravy neodstránili chyby pôvodného gréckeho textu, ktoré boli príčinou toho, že sa skutočný zmysel žalmov na niektorých miestach nedal pochopiť. Preto sa sv. Hieronym rozhodol vytvoriť nový preklad priamo z hebrejského originálu. No tento jeho preklad sa v cirkvi nezaužíval, ale prevládlo používanie upravenejšieho starého latinského prekladu. Dokonca pápež [[Pius V.]] ho uviedol do rímskeho breviára – každodennej kňazskej modlitby.
Riadok 10:
V slovenčine vyšlo viacero prekladov Knihy žalmov, niektoré v básnickej úprave. Napr. v roku [[1948]] vydal Dr. Mikuláš Stanislav samostatný ''Žaltár (preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom)''. Inokedy bola vydávaná Kniha žalmov v rámci kompletného vydania Biblie. Naposledy v roku [[2000]] vyšiel preklad prof. Dr. Karola Gábriša, ktorý prebásnil slovenský básnik [[Milan Rúfus]]. Svoje dielko uviedol slovami: „Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha“. Milan Rúfus
Pri označení žalmov existujú medzi rôznymi verziami textu tieto rozdiely:
{| class="wikitable"
|-
! Hebrejský text a Nová Vulgáta !! Septuaginta a Vulgáta
|-
| 1-8 || 1-8
|-
| 9 a 10 || 9
|-
| 11-113 || 10-112
|-
| 114 a 115 || 113
|-
| 116,1-9 || 114
|-
| 116,10-19 || 115
|-
| 117-146 || 116-145
|-
| 147,1-11 || 146
|-
| 147,12-20 || 147
|-
| 148-150 || 148-150
|}
Zvyčajne sa používa číslovanie z hebrejského textu a do zátvorky sa pridáva označenie podľa Septuaginty.
== Literatúra ==
* Jozef Heriban: ''Príručný lexikón biblických vied.'' 3. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Don Bosco, 1998. ISBN 80-88933-07-2
== Odkazy ==
| |||