Budatín: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistika |
|||
Riadok 5:
[[Obrázok:Žilina P6062236.jpg|thumb|right|250px|Obec Budatín a Budatínsky zámok v pozadí]]
'''Budatín''' je mestská časť [[Žilina|Žiliny]]. Leží na pravej strane rieky [[Váh]] pri sútoku s riekou [[Kysuca]]. Od Žiliny ho oddeľuje rieka Váh, od [[Považský Chlmec|Považského Chlmca]] rieka Kysuca, na severe susedí s mestskou časťou [[Brodno]] a na východe s mestskou časťou [[Zádubnie]]. Je postavený prevažne na svahoch pretiahnutého výbežku vrchu [[Dubeň]] s malebnými výhľadmi.
V polohe Machov a Hrbky sa zistili stopy osídlenia zo [[paleolit|staršej kamennej doby]] (20 000 rokov pred Kr.) a včasného stredoveku. Budatín je úzko spätý s [[Budatínsky zámok|Budatínskym zámkom]], predtým vodný hrad, ktorého veža stála pravdepodobne v roku 1250. Budatínsky zámok s parkom leží v zúženom priestore pri sútoku rieky Kysuca s Váhom a medzi výbežkom pretiahnutého vrchu Dubeň a vrchom Chlmce. Zo Žiliny sa prechádzalo brodom cez Váh okolo vodného hradu smerom do Sliezska. Neskoršie bol postavený drevený most. Koncom 30. rokov 19. storočia postavili v tomto priestore, ale mimo areálu zámku ešte jednoposchodový kaštieľ. Písomne sa prvýkrát obec spomína v roku [[1321]] pod názvom Badacin v súvislosti s oslobodením Žilinčanov od platenia mýta v Budatíne a v roku [[1350]] pod názvom Budetin. Ako erb používala opevnený zámok. Od roku [[1438]] patrila obec pod budatínske panstvo. V roku [[1598]] mala obec 13 žehliarskych domov a jej obyvatelia pracovali na budatínskom panstve a majeri. Počet obyvateľov postupne narastal, v roku [[1784]] mal Budatín 265 obyvateľov a v roku [[1850]] už 365 (dnes 1543). Obyvatelia Budatína boli prevažne želiari a svoje domy si mohli stavať len na strmom výbežku vrchu Dubeň. V strmom svahu medzi domami je postavená aj kaplnka. Ďalšie menšia prícestná kaplnka je postavená na severnej strane Dubňa. Terajšie Námestie hrdinov sa postupne vytvorilo pred kaštieľom. Významnou historickou udalosťou v týchto miestach boli víťazstvá slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za práva Slovákov nad maďarskými gardami na prelome rokov [[1848]]/[[1849]]. Po skončení bojov, 4. 1. 1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí v Žiline [[Ľudovít Štúr]] a [[Jozef Miloslav Hurban]]. Na pamiatku tejto udalosti je na južnej strane námestia postavený Pamätník slovenských dobrovoľníkov. Pri vstupe do Budatína bol v roku [[2006]] odhalený monumentálny pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, prvému predsedovi SNR. V blízkosti je obnovený aj pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny.
| |||