Závislosť (medicína): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d typo gram, replaced: , → , |
||
Riadok 20:
== Delenie ==
Závislosti môžeme '''rozdeliť podľa predmetu závislosti''' na dve hlavné skupiny:
*[[Droga (omamná látka)|drogové]] závislosti
*návykové konanie (závislosti na určitých činnostiach).
Riadok 43:
'''Návykové konanie''' môže byť mimoriadne rôznorodé, ako príklad spomedzi mnohých môžeme uviesť nasledujúce závislosti:
*[[gambling]] – neodolateľné nutkanie hrať hry (i počítačové), spojená so snahou vyhrávať
*[[kleptománia]] – neschopnosť odolať nutkaniu kradnúť
*[[erotománia]]
Riadok 58:
Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov spoluzodpovedá na úrovni CNS sa psychotropné účinku, má však aj celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza však k narušeniu energetickej rovnováhy. Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek.
Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy
Summa summarum, príčiny vzniku závislostí sú:
1. patofyziologické
* ''Chemické pôsobenie drogy:'' Užitie určitého minimálneho množstva drogy vedie k závislosti. Drogy viac či menej ovplyvňujú činnosť celého organizmu aj prostredníctvom CB receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského tela.
2. psychosociálne
* ''"Samoliečba:"'' Ľudia, ktorí trpia fyzickými alebo psychickými ťažkosťami v dôsledku choroby, zlej životosprávy alebo nezdravého prostredia, siahajú po alkohole a iných drogách ako po prostriedku, ktorý im na krátky čas prinesie úľavu, zriedkavejšie (ťažšia dostupnosť) si pokútne zháňajú návykové upokojujúce lieky a (hlavne mladí ľudia) sú náchylnejší neodolať ponúknutej ilegálnej droge.
Riadok 78:
|accessdate=2007-12-29
}}</ref>:
* ''Poruchy, ktoré vznikli a boli prítomné v čase pred vznikom závislosti.'' Tieto poruchy môžu byť často aj príčinou, prečo sa človek môže stať závislým na droge, alebo inak, požívanie drogy či návykové konanie môže v tomto prípade byť aj formou pokusu o samoliečbu duševnej (v prípade drogy postihnutý môže siahnuť za drogou legálnou či nelegálnou, alebo zvýšiť dávkovanie lieku, ktorý predpísal lekár - napr. sedatíva, drogy, alkohol...).
* ''Poruchy, ktoré sú priamym dôsledkom trvajúcej závislosti a intoxikácie drogou.'' Väčšina z nich po prerušení užívania mizne, niektoré však mávajú dlhodobejší vplyv na duševný stav (napr. užitie silných stimulantov vyvoláva následne stav ubitosti a depresívnu náladu), sú však aj také drogy, pri ktorých sa následky intoxikácie zjavujú ešte aj o niekoľko týždňov (príkladom je užitie niektorých druhov halucinogénnych látok).
* ''Poruchy, ktoré nemajú súvislosť s intoxikáciou, no vznikli v dôsledku užívania drogy či návykového konania.'' Príkladom môže byť postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na šokujúci zážitok (napr. smrť kamaráta ako následok užívania drogy).
Riadok 96:
}}</ref>.
Ľudská [[vášeň]] sama osebe nie je prejavom choroby. Súvisí s efektívnou činnosťou [[mozog|mozgu]], predovšetkým s činnosťou [[amygdala|amygdaly]]. Amygdala je časť mozgu, kde sídlia city (v prípadoch, keď sa pretnú dráhy medzi amygdalou a ostatnými mozgovými centrami, dochádza k neschopnosti posudzovať citový význam udalostí, čo vedie k úplnej nerozhodnosti a strate motivácie{{Bez citácie}}). Zdravý človek periodicky prežíva vášeň napr. v spojitosti so zaľúbenosťou, s [[tvorivosť|tvorivou]] [[činnosť
Dr. Pándy László tvrdí, že závislosť sa oproti zdravej vášnivosti uskutočňuje na redukovanej intelektuálnej, emocionálnej a zážitkovej úrovni bez patričných pocitov zmysluplnosti a naplnenia. Ich absenciu postihnutý nahrádza postupným stupňovaním svojich [[zážitok|zážitkov]].
Riadok 119:
[[Kategória:Sloboda]]
[[Kategória:Závislosť]]
[[as:অভ্যাস]]
| |||