Maršal Sovietskeho zväzu: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 1:
[[Hodnosť]] '''Maršal Sovietskeho zväzu''' ({{v jazyku|rus|Маршал Совет́ского Союза|Maršal Sovjetskogo sojuza}}) bola druhá najvyššia hodnosť [[Červená armáda|Červenej]], neskôr [[Sovietska armáda|Sovietskej armády]] a prakticky najvyššia, ktorú mohol [[vojak]] dosiahnúť. Najvyššia hodnosť - [[generalissimus Sovietskeho zväzu|generalissimus]] bola vytvorená špeciálne pre [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]], ktorý bol jej jediným nositeľom v celej histórii [[Sovietsky zväz|ZSSR]].
 
Hodnosť maršal ZSSR vznikla v roku [[1935]] (zanikla v roku [[1991]]). Celkovo ju dosiahlo 41 ľudí. Jej námorníckym ekvivalentom bola hodnosť Admirál flotily Sovietskeho zväzu.
Riadok 6:
Vojenská hodnosť maršal Sovietskeho zväzu bola ustanovená rozhodnutím sovietskej vlády (tzv. [[Rada ľudových komisárov]]) [[22. september|22. septembra]] [[1935]]. [[20. november|20. novembra]] bolo do hodnosti povýšených 5 mužov: [[ľudový komisár obrany]] [[Kliment Vorošilov]], [[náčelník generálneho štábu]] Červenej armády [[Alexandr Jegorov]] a traja starší velitelia: [[Vasilij Bľucher]], [[Semion Buďonnyj]] a [[Michail Tuchačevskij]].
 
Traja z nich, Bľucher, Tuchačevskij a Jegorov boli popravení počas Stalinovej [[Veľká čistka|Veľkej čistky]] v rokoch 1938{{--}}1939. [[7. máj]]a [[1940]] boli menovaní ďalší traja maršali: nový ľudový komisár obrany [[Semion Timošenko]], [[Boris Šapošnikov]], a [[Grigorij Kulik]].
 
V priebehu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli Timošenko, Buďonnyj a Vorošilov odstránení z najvyššieho velenia kvôli neúspešnému riadeniu bojových operácií (Vorošilov po [[Zimná vojna|Zimnej vojne]], ostatní dvaja v priebehu [[Veľká vlastenecká vojna|Veľkej vlasteneckej vojny]]) a Kulik bol dokonca degradovaný pre neschopnosť.
Riadok 12:
Hodnosť maršal Sovietskeho zväzu bola počas vojny udelená celému radu vojenských veliteľov, ktorí si ju zaslúžili svojimi výkonmi na bojisku (napr. [[Georgij Žukov]], [[Ivan Konev]] a [[Konstantin Rokossovskij]]). V roku [[1943]] Stalin povýšil na maršala sám seba a v roku [[1945]] pridal rovnakú hodnosť svojmu šéfovi polície Berijovi. K týmto politickým maršalom sa pripojil v roku [[1947]] [[Nikolaj Bulganin]].
 
Po vojne bol bývalý maršal Kulik popravený počas ďalšej vlny Stalinových čistiek (1950), po Stalinovej smrti ho nasledoval Berija (v jeho prípade sa však nedá poprave po riadnom súde nič vytknúť - zločinov, z ktorých bol obžalovaný, sa jednoznačne dopustil). Od roku 1947 dostávali túto hodnosť len profesionálni vojaci aspoň rámcovo odpovedajúci úrovni (jedinú výnimku predstavuje sebapovýšenie [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonida Brežneva]] v roku [[1976]]).
 
Ako posledný získal túto hodnosť [[Dmitrij Jazov]] ([[1990]]), ktorý bol o rok neskôr uväznený za svoju účasť na nepodarenom [[puč]]i proti [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailovi Gorbačovovi]]. Maršal [[Sergej Achromejev]] spáchal samovraždu po rozpade ZSSR.
 
Hodnosť bola zrušená (stratila význam) s rozpustením Sovietskeho zväzu v októbri [[1991]]. Za jej nástupnícku hodnosť je považovaná hodnosť [[maršal Ruskej federácie]], ktorú v súčasnej dobe zastáva iba [[Igor Sergejev]], ruský [[minister obrany]] [[1997]]{{--}}[[2001]] a súčasný bezpečnostný poradca [[Vladimir Putin|Vladimira Putina]].
 
== Rozdelenie maršalov ZSSR do troch hlavných skupín ==
* Prvá skupina si svoju vysokú reputáciu získala počas [[Ruská občianska vojna|Ruskej občianskej vojny]]. Sem patria všetci maršali povýšení do konca roku [[1940]] (vrátane politického maršala Vorošilova, ktorého zásluhy existovali v skutočnosti iba na papieri). Všetci títo velitelia boli, s výnimkou Šapošnikova, odstránení z vedúcich postov pre neschopnosť a neúspechy v boji, alebo boli popravení počas [[Stalinské čistky v armáde|Veľkej čistky]]. Za priemerne schopných veliteľov boli považovaní [[Boris Šapošnikov|Šapošnikov]], [[Michail Tuchačevskij|Tuchačevskij]], [[Vasilij Bľucher|Bľucher]] a čiastočne aj [[Semion Timošenko|Timošenko]] a [[Semion Buďonnyj|Buďonnyj]].
* Druhá skupina si hodnosť vydobyla počas Veľkej vlasteneckej vojny a jej členovia zastávali vrcholné veliteľské funkcie na konci druhej svetovej vojny a po nej. Sem patria predovšetkým maršal [[Georgij Žukov|Žukov]], [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij|Vasilijevskij]], [[Ivan Konev|Konev]], [[Konstantin Rokossovskij|Rokosovskij]], [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Malinovskij]], [[Fiodor Tolbuchin|Tolbuchin]] a [[Vasilij Ivanovič Čujkov|Čujkov]].
* Tretiu skupinu tvoria maršali, ktorí hodnosť získali počas éry [[Studená vojna|Studenej vojny]].
 
Všetci povojnoví maršali boli dôstojníkmi počas Veľkej vlasteneckej vojny, s výnimkou Brežneva, ktorý bol politrukom. Vrátane Jazova, ktorý bol na konci vojny dvadsaťročný a velil rote. Na rozdiel od starších amerických veliteľov, žiadny sovietsky maršal nezískal priame bojové skúsenosti v Studenej vojne. Táto pretrvávajúca skupina veteránov druhej svetovej vojny v najvyššom velení je považovaná za jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý negatívne ovplyvnil vývoj a akcieschopnosť Sovietskej armády v jej neskorom období.
 
== Zoznam maršalov ZSSR ==
* [[Kliment Vorošilov]] (1881{{--}}1969), od novembra 1935
* [[Michail Tuchačevskij]] (1893{{--}}1937), od novembra 1935
* [[Alexandr Iľjič Jegorov]] (1883{{--}}1939), od novembra 1935
* [[Semion Buďonnyj]] (1883{{--}}1973), od novembra 1935
* [[Vasilij Bľucher]] (1890{{--}}1938), od novembra 1935
* [[Semion Timošenko]] (1895{{--}}1970), od mája 1940
* [[Grigorij Kulik]] (1890{{--}}1950), od mája 1940
* [[Boris Šapošnikov]] (1882{{--}}1945), od mája 1940
* [[Georgij Žukov]] (1896{{--}}1974), od januára 1943
* [[Alexandr Michajlovič Vasilevskij]] (1895{{--}}1977), od februára 1943
* [[Josif Vissarionovič Stalin]] (1879{{--}}1953), od marca 1943
* [[Ivan Konev]] (1897{{--}}1973), od februára 1944
* [[Leonid Govorov]] (1897{{--}}1955), od júna 1944
* [[Konstantin Rokossovskij]] (1896{{--}}1968), od júna 1944
* [[Rodion Jakovlevič Malinovskij]] (1898{{--}}1967), od septembra 1944
* [[Fiodor Tolbuchin]] (1894{{--}}1949), od septembra 1944
* [[Kirill Mereckov]] (1897{{--}}1968), od októbra 1944
* [[Lavrentij Berija]] (1899{{--}}1953), od júla 1945
* [[Vasilij Sokolovskij]] (1897{{--}}1968), od júla 1946
* [[Nikolaj Bulganin]] (1895{{--}}1975), od novembra 1947
* [[Ivan Bagramjan]] (1897{{--}}1982), od marca 1955
* [[Sergej Biriuzov]] (1904{{--}}1964), od marca 1955
* [[Andrej Grečko]] (1903{{--}}1976), od marca 1955
* [[Andrej Jeriomenko]] (1892{{--}}1970), od marca 1955
* [[Kirill Moskalenko]] (1902{{--}}1985), od marca 1955
* [[Vasilij Ivanovič Čujkov]] (1900{{--}}1982), od marca 1955
* [[Matvej Zacharov]] (1898{{--}}1972), od mája 1959
* [[Filipp Golikov]] (1900{{--}}1980), od mája 1961
* [[Nikolaj Krylov]] (1903{{--}}1972), od mája 1962
* [[Ivan Jakubovskij]] (1912{{--}}1976), od apríla 1967
* [[Pavel Batitskij]] (1910{{--}}1984), od apríla 1968
* [[Petr Koševoj]] (1904{{--}}1976), od apríla 1968
* [[Leonid Iľjič Brežnev]] (1906{{--}}1982), od mája 1976
* [[Dmitrij Ustinov]] (1908{{--}}1984), od júla 1976
* [[Viktor Kulikov]] (* 1921), od januára 1977
* [[Nikolaj Ogarkov]] (1917{{--}}1994), od januára 1977
* [[Sergej Sokolov]] (* 1911), od februára 1978
* [[Sergej Achromeev]] (1923{{--}}1991), od marca 1983
* [[Semion Kurkotkin]] (1917{{--}}1990), od marca 1983
* [[Vasilij Petrov]] (* 1917), od marca 1983
* [[Dmitrij Jazov]] (* 1924), od apríla 1990
Riadok 72:
 
{{Link FA|de}}
 
[[ar:مارشال الاتحاد السوفياتي]]
[[az:Sovet İttifaqı Marşalı]]