Svidník (okres): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Okres Svidník: doplnenie údajov o vojenskom cintorine v Cernice
→‎Okres Svidník: doplnenie údajov z knihy Malé dejiny Rusínov
Riadok 34:
 
VadimiRus vo svojej knihe Dejiny gréckokatolíkov [[Podkarpatská Rus|Podkarpatská]] od 9. do 18. storočia uvádza, že osídľovanie podhorských oblastí Karpát nie je výsledkom [[Valašská kolonizácia|valašskej kolonizácie]] ale dôsledkom nástupu [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] na opustený [[Uhorsko|Uhorský]] [[trón]]. Karol po svojom príchode začal dôslednú latinizáciu cirkevných [[Obrad|obradov]] v dôsledku čoho [[Autochtónnosť|autochtónne]] obyvateľstvo stredného Uhorska a Potisia bolo donútené opustiť svoje obydlia a usadzovať sa v nehostinných oblastiach Karpatského oblúka. Karol taktiež úplne zničil pôvodnú [[Slovania|slovanskú]] [[Šľachta|šľachtu]] [[Arpádovci|arpádovského Uhorska]]. Prvé písomné zmienky napríklad o Ladomirove nasvedčujú tomu, že by osídlenie severnej časti [[Šariš]]skej župy mohla v skutočnosti postupovať z Potisia a nie z [[Ukrajina|Ukrajiny]].
 
Historik, bohemista a rusínista Ivan Pop vo svojej knihe Malé dejiny Rusínov píše, že poľská, slovenská, maďarská a ukrajinská historiografia systematický, dôsledne popiera fakt autochtónnosti karpatských Slovanov, karpatských Chorvátov a ich potomkov karpatských Rusínov. Podľa tejto „teórie“ sa Rusíni objavili v Karpatoch, karpatskom predhorí v Potiskej rovina ako hostia (lat. hospites), kononisti v 14. storočí v dobe tzv. valašskej kolonizácie. Tomu odporujú fakty z archeológie, písomné zdroje byzantského a západoeurópskeho pôvodu, na ich základe historická veda a koniec koncov zdravý ľudský rozum.
(In.: '''Ivan Pop''': ''Malé dejiny Rusínov'', Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, '''ISBN 978-80-970354-4-0''', str. 11.)
 
Od 16. storočia autochtónni obyvatelia, ktorí mali určité privilégia klesli na úroveň domáceho [[Nevoľníctvo|poddaného ľudu]], čo dosvedčujú aj [[Tereziánsky urbár|urbáre]]. [[Šoltýs]] a poddaní v [[Rusíni|rusínskych]] dedinách platili ročne od celej usadlosti jeden [[florén]] a 25 [[Denár|denárov]]. Šoltýs bol dedičným [[Richtár|richtárom]]. Musel odovzdávať šesť oviec, gazdovia z 20 oviec jednu (valašský dvadsiatok), z jahniat a brava desiatok, na [[Vianoce]] syr alebo [[oštiepok]] a popruh na sedlo. Šoltýs odovzdával aj zajace a jastraba, prípadne ovcu. Poddaní museli voziť drevo na pílu a vykonávať roboty bez záprahu.