Kaštieľ v Bytči: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: uk:Битчанський Град
GiMa38 (diskusia | príspevky)
doplnené nápisy a info o erboch podľa ohliadky na mieste
Riadok 91:
== Dejiny ==
 
Pôvodne tu bol menší hrad (obytná veža s dvorcom) postavený v 13. storočí, patriaci [[Nitrianska rímskokatolícka diecéza|nitrianskemu biskupstvu]]. Počas ďalších storočí sa vo vlastníctve hradu vystriedali viacerí majitelia (napr. [[Pongrácovci]], [[Podmanickovci]]). V roku 1563 získal kúpou Bytčianske panstvo spolu s hradom [[František I. Turzo]], člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý v rokoch 1571 - 1574 dal na mieste starého [[gotika|gotického]] hradu postaviť nový objekt - opevnený zámocký areál s viacerými funkčnými stavbami. Vzhľad starého hradu s obytnou vežou v opevnení poznáme z historických rytín. [[Obrázok:Bytca svadobny palac 1.jpg|left|thumb|230px|Sobášny palác po obnove]]Stavbou renesančného zámku poveril František Turzo talianskeho majstra Giovanniho Kiliána z [[Miláno|Milána]] (jeho postava je zvečnená na freske v prízemí na kruhovom schodisku). V otcovej činnosti pokračoval starší syn [[Juraj VII. Turzo|Juraj]], ktorý za aktívnu účasť v boji proti Turkom získal popredné miesto na cisárskom dvore. Pretože v čase otcovej smrti (v roku 1574) bol ešte neplnoletý, správy rodových majetkov sa ujal až v roku 1585 po smrti svojej matky [[Katarína Zrínska|Kataríny Zrínskej]]. Od toho času sa zámok stal jeho rodovou rezidenciou. Zámok sa súčasne stal centrom nielen bytčianskeho panstva, ale odtiaľ boli spravované aj ostatné turzovské majetky, najmä [[Lietava|lietavské]] a [[Orava (región)|oravské]] panstvo. Rok začatia výstavby je vytesaný na nápise nad portálom medzi Turzovským a Zríniovským erbom: "SVB. AVSPICIIS. PII. INVICTIQVE. CAESARIS // MAXIMILIANI II. ELECTI. ROMANORVM. IMPERATO // RIS. AC. GERMANIAE. HUNGARIAE. BOEMIAEQVE. REGIS // FRANCISCVS. THVRZO. DE. BETHLENFALWA. SVMTIBVS // PROPRIIS. HOC. OPVS. A. FVNDAMENTO. FIERI. CVRAVIT // ERREXITQVE. ANNO. DOMINI. 1. 5. 7. 1.", vo voľnom preklade: "Za spravodlivého a nepremožiteľného cisára // Maximiliána II., voleného rímskeho cisá // ra, kráľa Nemecka, Uhorska a Čiech // František Turzo z Betlanoviec vlastným // nákladom dal od základov toto dielo // postaviť. Roku Pána 1571.".
 
{| class="infobox"
Riadok 116:
!colspan="2" style="background-color:#ffffff"|<small>* názov podľa Zoznamu NKP<br />** číslo v Zozname NKP
|}
Ako uhorský [[palatín]] dal v roku 1601 vybudovať tzv. ''Sobášny palác'', priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich siedmich dcér. Z viacerých, najmä dekoračných detailov (výzdoba portálov, [[Sgrafito|sgrafitové]] rámovanie okien, profilácia ríms a i.) možno usúdiť, že palác je dielom talianskych majstrov. Nad hlavným portálom sa nachádza jeho erb a erb jeho manželky Alžbety Czoborovej. Nad erbami je nápis: "SPECTABILIS AC. MAGNIFICVS. DOMINVS. GEORGIVS // THVRZO. DE BETTLENFALWA. COMES. COMITATVS // ARWENSIS. PINCERNARVM. REGALIVM. IN HVNGARIA // MAGISTER. AC SACRE. CESAREAE. REGIAEQWE // MAIESTATIS. CONSILIASRIVS. EX AMORE PATERNO // PRO SOLEMITATE. NVPTIARVM. CHARISSIMARVM // FILIARVM SVARVM. A DOMINO DEO SIBI. DONATARVM // SI DOMINVS. DEVS TAM DIVEAS SVPERSTITES // ESSE VOLVERIT. PALATIVM HOC FIERI ET EXTRVI".
 
Do dejín zámku sa v období renesancie zapísal aj ďalší taliansky majster, A. Pocabello, ktorý opravil zámok a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v r. 1605 - 1612. Pri týchto úpravách postavili aj [[Arkáda|arkádu]] v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa.
Riadok 138:
 
Bytčiansky zámok sa stal základným architektonickým typom na našom území, nadväzujúc na typ talianskych mestských palácov. Architektonické riešenie budovy, vychádzajúc z historických daností, skĺbilo v sebe dva dôležité komponenty - fortifikačný účel a pohodlné a reprezentatívne bývanie.
 
V zámockom komplexe je vyobrazených niekoľko reliéfnych dvojíc erbov. Nad portálom Sobášneho paláca je to erb Juraja Turzu a jeho manželky Alžbety Czoborovej. Oba erby sú (značne devastované) vytesané aj nad portálom predbránia zámku. Nad portálom je to erb Františka Turzu a jeho manželky Kataríny Zrínskej; tieto erby sa opakujú aj na portáli na poschodí z nádvoria. Na fasáde veže sú to erby Juraja Turzu a jeho prvej manželky Žofie Forgáčovej.
 
== Zaujímavosti ==