Kniha žalmov: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Psalms scroll.PNG|náhľad|Zvitok Žalmov]]

'''Kniha žalmov'''<ref>názov ''Kniha žalmov'' je používaný v slovenskom rímskokatolíckom vydaní, ako skratka sa tam uvádza ''Ž''</ref> alebo '''Žalmy'''<ref>názov ''Žalmy'' je používaný v slovenskom evanjelickom a ekumenickom vydaní, ako skratka sa tam uvádza ''Ž''</ref> (skratka ''Ž'') patrí medzi [[poučné knihy]] [[Starý zákon|Starého zákona]] (kethubím/ketubím - Spisy). V slovenčine sa používa aj názov '''Žaltár''' (latinsky Psalterium, čo má pôvod v gréckom „psalmós“). Kniha žalmov nemala pôvodne spoločné označenie. Až po babylonskom zajatí ([[6. storočie pred Kr.|6. storočie pr. Kr.]]) sa uvádza názov zozbieraných žalmov pod menom „séfer tehillím“ – kniha chvál, alebo len „tehillím“. Je to 150 náboženských piesní izraelského národa. (151. žalm, v ktorom Dávid ospevuje svoju mladosť a víťazstvo nad Goliášom, sa pokladá za [[apokryf (kresťanstvo)|apokryfný]].) [[Žalm|Žalmy]] boli pôvodne napísané v [[hebrejčina|hebrejčine]] a ich autorstvo sa pripisuje kráľovi [[Dávid (biblická postava)|Dávidovi]] a iným svätopiscom. Podľa viery všetkých náboženských spoločností vlastniacich [[Biblia|Bibliu]], žalmy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Preto sa od pradávna používajú pri posvätnej bohoslužbe.

 

Latinská cirkev má žalmy od gréckych veriacich, a to v doslovnom preklade z [[gréčtina|gréčtiny]] do [[latinčina|latinčiny]]. Preklad sa postupne opravoval a očisťoval najmä zásluhou sv. [[Hieronym]]a, ktorý bol pokladaný za najväčšieho učenca pri vykladaní Svätého písma. Lenže tieto opravy neodstránili chyby pôvodného gréckeho textu, ktoré boli príčinou toho, že sa skutočný zmysel žalmov na niektorých miestach nedal pochopiť. Preto sa sv. Hieronym rozhodol vytvoriť nový preklad priamo z hebrejského originálu. No tento jeho preklad sa v cirkvi nezaužíval, ale prevládlo používanie upravenejšieho starého latinského prekladu. Dokonca [[pápež]] [[Pius V.]] ho uviedol do rímskeho [[breviár]]a – každodennej kňazskej modlitby.

 

Z týchto dôvodov sa pápež [[Pius XII.]] rozhodol zveriť profesorom [[Pápežský biblický inštitút|Pápežského biblického inštitútu]] prácu na novom latinskom preklade, ktorí „po starostlivom použití všetkých prostriedkov modernej vedy vytvorili taký preklad, ktorý by jasne podal obsah a zmysel žalmov“, ako napísal vo svojom Apoštolskom liste, vydanom 24. marca [[1945]], kde „nariadil a rozhodol“, aby kňazi používali tento preklad pri odriekaní breviára.

 

V byzantskom obrade sa Žaltár, teda Kniha žalmov, delí na dvadsať zhruba rovnako dlhých častí, ktoré sa nazývajú ''[[Katisma|katismy]]''. Každá katisma je ešte rozdelená na tri časti, tzv. [[antifóna|antifóny]]. Pri kompletnej modlitbe [[Časoslov|časoslova]] sa celý Žaltár postupne po katismách prečíta za jeden týždeň, v období [[Veľký pôst|Veľkého pôstu]] sa dokonca za týždeň prečíta kompletne dva razy. [[Gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolíci]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]] používajú číslovanie žalmov podľa [[Septuaginta|Septuaginty]].

 

V slovenčine vyšlo viacero prekladov Knihy žalmov, niektoré v básnickej úprave. Napr. v roku [[1948]] vydal Dr. Mikuláš Stanislav samostatný ''Žaltár (preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom)''. Inokedy bola vydávaná Kniha žalmov v rámci kompletného vydania Biblie. Naposledy v roku [[2000]] vyšiel preklad prof. Dr. Karola Gábriša, ktorý prebásnil slovenský básnik [[Milan Rúfus]]. Svoje dielko uviedol slovami: „Nech sa pri čítaní týchto žalmov vaša duša nasýti ako na bohatej hostine a vaše ústa nech jasavými perami chvália Boha“. Milan Rúfus

 

Pri označení žalmov existujú medzi rôznymi verziami textu tieto rozdiely: