Ingmar Bergman: Rozdiel medzi revíziami

Vyslúžil si uznanie za prenikavé analýzy ľudských citov a stal sa vzorom pre niekoľko generácií tvorcov na celom svete. Vo svojich dielach sa sústreďuje na vnútorné rozpory a krehkosť duše. Debutoval filmom ''Kris'' (''Kríza'', 1945), ale prvým z tematicky a štýlovo inovátorských snímok, ktoré sú pre neho charakteristické, prišiel až v roku 1949. Po nich nasledovala rada filmov, ktoré dokladali Bergmanove umelecké vyzrievanie, napr. ''Leto s Monikou'' (''Sommaren med Monika'', 1953). Bergman neprestal skúmať nové naratívne postupy a tematické oblasti, o čom svedčí stredoveká moralita ''Prameň panny'' (''Jungfrukällan'', 1959), film ''Diablovo oko'' (''Djävulen öga'', 1960) i znepokojujúce snímky ''Ako v zrkadle'' (''Såsom is spegel'', 1961) a ''Mlčanie'' (''Tystnaden'', 1963). V USA zaznamenal najväčší úspech so snímkomsnímkou ''Šepoty a výkriky'' (''Viskningar och rop'', 1972) a bol nominovaný i na Oscara, päťkrát za najlepší scenár a trikrát za réžiu.