Apollo 8: Rozdiel medzi revíziami

* '''C''' - pilotovaný let veliteľského + servisného modulu na [[nízka obežná dráha|nízkej obežnej dráhe]] okolo Zeme

* '''D''' - pilotovaný let kompletu veliteľský + servisný + lunárny modul na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. K tomuto testu mali byť pôvodne použité dve rakety [[Saturn 1B]], z ktorých jedna mala vyniesť na obežnú dráhu posádku v kozmickej lodi pozostávajúcej z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa Saturn 1B mala vyniesť lunárny modul.

 

Štartu Apolla 8 predchádzal let [[Apollo 7|Apolla 7]], ktorým bol naplnený cieľ kroku '''C'''. Logicky teda mali nasledovať kroky '''D''', '''E''', '''F''' a '''G'''. Po splnení kroku '''C''' bol naplánovaný let Apolla 8, ktorý mal za úlohu splniť podstatnú časť (s výnimkou použitia lunárneho modulu) úloh naplánovaných pre krok '''F'''. Vysvetlenie takejto zmeny v programe pilotovaných letov je potrebné hľadať v [[politika|politických]] súvislostiach tej doby. Kozmonautika sa stala súčasťou politického súperenia [[Spojené štáty|USA]] a [[ZSSR]]. Sovietska kozmonautika dovtedy držala väčšinu prvenstiev. V priebehu roka [[1968]] poskytla [[Central Intelligence Agency|CIA]] agentúre [[NASA]] informáciu o tom, že sa na sovietskom kozmodróme [[Bajkonur]] pripravuje na štart veľká raketa. Na bezpilotný let sa pripravovala kozmická loď [[Sojuz 7K-L1]] s označením [[Zond 5]]. Pri tomto lete potom [[18. september|18. septembra]] [[1968]] kozmická loď [[Sojuz 7K-L1]] bez ľudskej posádky skutočne obletela Mesiac, ku ktorému sa priblížila na najmenšiu vzdialenosť 1950 [[km]], a [[21. september|21. septembra]] [[1968]] pristála v [[Indický oceán|Indickom oceáne]]. Odborníci [[NASA]] sa obávali, že [[Rus]]i sú tak ďaleko, že by mohli dosiahnúť ďalšie prvenstvo v dobývaní vesmíru uskutočnením obletu Mesiaca s ľudskou posádkou. [[NASA]] preto počas štyroch mesiacov preplánovala ďalší priebeh [[Program Apollo|programu Apollo]] takto: