Železná ruda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d automatická náhrada textu |
doplnok, tabulka minerálov a hlavných producentov |
||
Riadok 4:
'''Železná ruda''' je súhrnné označenie [[hornina|hornín]] a [[ruda|rudných]] [[minerál]]ov, ktoré obsahujú [[železo]] v takej chemickej forme, ktorá umožňuje jeho získavanie modernými hutníckymi metódami. O kvalite rudy okrem obsahu železa, ktorý nesmie klesnúť pod 22 %, rozhodujú aj ďalšie činitele ako je obsah [[Oxid kremičitý|SiO<sub>2</sub>]], ktorý taktiež tvorí ich významnú zložku. Hlavnými rudnými minerálmi železa sú: [[hematit]], [[magnetit]], [[siderit]], [[chamosit]] a [[goethit]].
== Významné minerály železných rúd ==
[[Železo]] je významným prvkom tvoriacim asi 5 % zemskej [[litosféra|litosféry]], v zemskej kôre to je asi 5-9 %<ref>White, W. M., 2009, Geochemistry. John-Hopkins University press, Baltimore, s. 539</ref>.
{| class="wikitable" border="1"
|+ Ekoonmicky významné minerály železa<ref>Emmons, W. H., 1940, The principles of Economic Geology. McGaw-Hill, New York, s. 234</ref>
|-
! Minerál
! Obsah Fe <nowiki>[%]</nowiki>
! Vzorec
|-
| [[Limonit]]
| 59,8
| 2Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>.3H<sub>2</sub>O
|-
| [[Goethit]]
| 62,9
| Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>.H<sub>2</sub>O
|-
| [[Hematit]]
| 70
| Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>
|-
| [[Magnetit]]
| 72,3
| Fe<sub>3</sub>O<sub>4</sub>
|-
| [[Siderit]]
| 48,3
| FeCO<sub>3</sub>
|-
| [[Melanterit]]
| 20,1
| FeSO<sub>4</sub>.H<sub>2</sub>O
|-
| [[Pyrit]]/[[Markazit]]
| 46,6
| FeS<sub>2</sub>
|-
| [[Pyrotit]]
| 60,4
| Fe<sub>7</sub>S<sub>8</sub>
|-
| [[Olivín]]
| 5-30
| (Mg, Fe)<sub>2</sub>SiO<sub>4</sub>
|-
| [[Greenalit]]
| ±25
| (Fe<sup>2+</sup>,Fe <sup>3+</sup>)<sub>2-3</sub>Si<sub>2</sub>O<sub>5</sub>(OH)<sub>4</sub>
|-
| [[Glaukonit]]
| ±25
| (K,Na)(Fe<sup>+3</sup>,Al,Mg)<sub>2</sub>(Si,Al)<sub>4</sub>O<sub>10</sub>(OH)<sub>2</sub>
|-
| [[Aktinolit]]
| ±15
| Ca<sub>2</sub>(Mg,Fe)<sub>5</sub>Si<sub>8</sub>O<sub>22</sub>(OH)<sub>2</sub>
|-
| [[Ilmenit]]
| 36,8
| FeTiO<sub>3</sub>
|-
| [[Franklinit]]
| 45
| (Fe, Mn, Zn)(FeMn)<sub>2</sub>O<sub>4</sub>
|}
== Typy ložísk železných rúd ==
Řádek 11 ⟶ 77:
==== Ostatné sedimentárne a zvetrávacie železné rudy ====
[[Súbor:Oolit Fe ruda.jpg|náhľad|vpravo|Oolitická železná ruda, vznikajúca za prispenia mikroorganizmov vo vodnom prostredí]]
Ostatné typy železných rúd predstavujú hlavne [[fanerozoikum|fanerozoické]] oxidické rudy obsahujúce hlavne [[hematit]], [[limonit]], alebo [[siderit]] a pelosiderit, prípadne silikáty ako [[chamozit]] a [[thuringit]]. Ide sedimenty spojené so vznikom pri rôznych procesoch ako sú vulkano-exhalačné procesy, sedimenty redukčných paniev alebo syndiagenetického pôvodu<ref>Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006. ''Nerastné suroviny.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>. Zatiaľ nevyužívaným zdrojom sú aj železno-mangánové konktécie dna Tichého a Indického oceánu.
Řádek 28 ⟶ 95:
== Ťažba a úprava ==
{| class="wikitable" style="float:right; clear:right; margin:0 0 .5em 1em;"
|+Odhady a reálna produkcia a zásoby železnej rudy v milónoch ton za rok 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = Jorgenson, J. D
| titul = Iron Ore Statistics and Information
| url = http://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/iron_ore/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 8.7.2011
| dátum prístupu = 1.8.2011
| vydavateľ = minerals.usgs.gov
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
|-
! Krajina || Produkcia || Zásoby
|-
| [[Čína]] || 900 || 23000
|-
| [[Austrália]] || 420 || 24000
|-
| [[Brazília]] || 370 || 29000
|-
| [[India]] || 260 || 7000
|-
| [[Rusko]] || 100 || 25000
|-
| [[Ukrajina]] || 72 || 30000
|-
| [[Juhoafrická republika|Južná Afrika]] || 55 || 1000
|-
| [[Irán]] || 33 || 2500
|-
| [[Kanada]] || 35 || 6300
|-
| [[USA]] || 49 || 6900
|-
| [[Švédsko]] || 25 || 35000
|-
| [[Kazachstan]] || 22 || 8300
|-
| [[Venezuela]] || 16 || 4000
|-
| [[Mauritánia]] || 11 || 1100
|-
| Ostatné krajiny || 50 || 11000
|-
| Svet celkom || 2400 || 180000
|}
Železná ruda sa v súčasnosti ťaží jednak v hlbinných [[baňa|baniach]] alebo častejšie [[povrchová lomová ťažba|povrchovým spôsobom]]. Železné rudy sú vždy sprevádzané ďalšími horninami a hlinitými substanciami. Ich úpravou: drvením v čeľusťových a valcových drvičkách, praním a flotáciou sa takto vyťažená surová ruda zbavuje hlušiny a dosiahne vyšší obsah železa. Takto upravená a obohatená ruda sa je dopravovaná do hutníckych podnikov. Nemenej významným prvkom spracovania je granulácia (pomocou ílu), ktorá zmenšuje straty rudy pri doprave.
Řádek 37 ⟶ 151:
== Pozri aj ==
* [[Surové železo]]
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Iron ores}}
[[Kategória:Hutníctvo]]
| |||