Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram
d (typo gram)
}}
 
'''Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská''' (* [[28. august]] [[1691]], [[Braunschweig]] -  – † [[21. december]] [[1750]], [[Viedeň]]) bola brunšvicko-wolfenbüttelská princezná, česká a uhorská kráľovná z rodu [[Welfovci|Welfovcov]], dcéra vojvodu [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-lüneburský|Ľudovíta Rudolfa]] (* [[1671]] -  – † [[1735]]) a [[Kristína Lujza Öttingenská|Kristíny Lujzy Öttingenskej]] (* [[1671]] -  – † [[1747]]), vnučky významného brunšvicko-wolfenbüttelského vojvodu [[Anton Ulrich Brunšvicko-wolfenbüttelský|Antona Ulricha]].
 
== Manželstvo ==
V lete roku [[1708]] sa vydala za habsburského arcivojvodu [[Karol VI. Habsburský|Karola]], ktorý v tom čase pod menom Karol III. bojoval vo [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]]. Sobáš mal posilniť protifrancúzsku koalíciu. Zásnuby sa uskutočnili v apríli 1708 vo Viedni, svadba však prebehla [[1. augusta]] 1708 v [[Barcelona|Barcelone]], kam Alžbeta za svojim nastávajúcim pricestovala.
 
Mladý pár žil potom v [[Španielsko|Španielsku]] až do roku [[1711]], kedy zomrel Karolov starší brat, cisár [[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]]. Alžbetin manžel ako bratov nástupca sa potom pod menom Karol VI. ujal vlády nad habsburskou monarchiou a získal i trón rímskeho cisára. Opustil Španielsko a Alžbetu Kristínu nechal v krajine ako svoju miestodržiteľku. Až v roku [[1713]], keď bolo jasné, že Karol svoj boj o španielske kráľovstvo v dôsledku zmenených mocensko-politických podmienok v Európe prehral, i ona opustila španielske územie a zvyšok života prežila v Rakúsku.
 
== Korunovácie ==
 
== Rodinné pomery ==
Cisárovná prežila so svojím mužom dlhé a spokojné manželstvo, ktoré však bolo poznamenané nenaplnenou túžbou po dedičovi trónu. Alžbeta Kristína dlho nemohla mať deti, až osem rokov po svadbe, v roku [[1716]], sa jej narodil syn Leopold Ján, ktorý však žil iba niekoľko mesiacov (* [[13. apríl]] [[1716]] -  – † [[4. november]] [[1716]]). Po ňom už nasledovali iba tri dcéry:
* [[Mária Terézia]] (* [[13. máj]] [[1717]] -  – † [[29. november]] [[1780]]) ∞ lotrinský vojvoda [[František I. Lotrinský|František Štefan I.]]
* [[Mária Anna Habsburská (1718 – 1744)|Mária Anna]] (* [[14. september]] [[1718]] -  – † [[16. december]] [[1744]]) ∞ vojvoda [[Karol Alexander Lotrinský]] ([[1712]] {{- -}}[[1780]])
* Mária Amália (* [[1724]] -  – † [[1730]])
 
Po manželovej smrti v roku [[1740]] žila ovdovená cisárovná vo Viedni u svojej najstaršej dcéry Márie Terézie, ktorá sa na základe [[Pragmatická sankcia|pragmatickej sankcie]] Karola VI. stala dedičkou habsburskej monarchie. Po smrti bola pochovaná v [[Kapucínska krypta|kapucínskej hrobke]] vo Viedni.
{{s-reg}}
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Cisárovná Svätej rímskej ríše nemeckého národa]]|roky=[[1711]] {{- -}}[[1740]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Habsburská|Mária Amália]]}}
|-
{{s-pred|pred=[[Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská|Amália Vilhelmína]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek českých panovníkov|Česká]], [[Zoznam manželiek uhorských panovníkov|uhorská]], [[Zoznam manželiek chorvátskych panovníkov|chorvátska a slavónska kráľovná]]|roky=[[1711]] {{- -}}[[1740]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Ludovika Španielska|Mária Ludovika]]}}
|-
{{s-pred|pred=[[Mária Anna Orleánska]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam manželiek a manželov sicílskych panovníkov|Sicílska kráľovná]]|roky=[[1720]] {{- -}}[[1734]]}}
{{s-potom|potom=[[Mária Amália Saská]]}}
{{s-end}}
 
 
== Iné projekty ==
 
{{DEFAULTSORT:Wolfenbüttelská, Alžbeta Kristína Braunschweinsko}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1691]]
[[Kategória:Úmrtia v 1750]]
74 480

úprav