Verzia z 04:23, 12. júl 2011 upraviť HRoestBot (diskusia \| príspevky) 7 417 editací d r2.6.5) (robot Pridal: ps:اردشیر پاپاکان ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:58, 2. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: cca → cca. , 224 – 228 → 224{{--}}228 (2), viacmenej → viac-menej, - → – Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Ardašír I.''' (* cca. [[180]] – † [[240]]/[[241]]) bol [[Novoperzská ríša\|perzský]] [[Šáhanšáh\|kráľ]], ktorý v rokoch [[224]] – {{--}}[[228]] rozložil [[Partská ríša\|partskú ríšu]] [[Arsakovci\|Arsakovcov]] a na jej troskách založil nový štátny útvar – Ríša [[Sásánovci\|Sásánovcov]] čiže Novoperzskú ríšu. Ardašírovým otcom bol [[Pápak]], neskorší kráľ v [[Stachr]]i (zomrel okolo [[213]]), starým otcom pravdepodobne [[Sásán]] (zomrel okolo [[200]]), veľkňaz bohyne [[Anáhitá\|Anáhity]] v Stachri. Ardašír mal viacerých bratov, z ktorých menovite poznáme iba [[Šápúr]]a, stachrského kráľa. Riadok 18: Ardašírova cesta teraz viedla do Stachru, kde bol so súhlasom svojich bratov dosadený na trón. Aj keď ihneď prejavil mimoriadnu energiu pri organizovaní dvora, bratia začali proti nemu pripravovať úklady, čo vyvolalo okamžitú reakciu – ich smrť. Keď sa krátko na to podarilo potlačiť aj nebezpečnú vzburu v Dárábgerde, domáca opozícia prakticky utíchla a Ardašír sa mohol sústrediť na výboje. V niekoľkých nasledujúcich rokoch išli vojská stachrského kráľa od víťazstva k víťazstvu. Ardašír dobyl [[Kermán]] a dosadil tam svojho syna Ardašíra ako miestodržiteľa, podnikol výpravu na pobrežie [[Perzský záliv\|Perzského zálivu]] a ovládol kraj okolo dnešného [[Šíráz]]u, kde založil mesto [[Ardašír Chvarrah]]. Za svoje úspechy sčasti vďačil vonkajším okolnostiam – v [[Partská ríša\|partskej ríši]] bola od roku [[213]] občianska vojna medzi dvoma následníkmi trónu, Artabanom IV. a [[Vologaises VI.\|Vologaisom VI.]], takže centrum malo iné starosti ako sa zaoberať pomermi v [[Persis\|Perside]]. Po roku [[216]], keď sa ako partský veľkokráľ ~~viacmenej~~viac-menej presadil Artabanos, vypukla vojna s [[Staroveký Rím\|rímskou ríšou]], ktorá ďalej odvádzala pozornosľ [[Parti\|Partov]] od udalostí v Iráne. Artabanos IV. sa začal stachrským rebelom intenzívnejšie zaoberať až okolo roku [[218]], keď v ríši zavládol relatívny pokoj. Napísal mu vraj veľmi tvrdý list, v ktorom ho označil za „Kurda“ a drsne sa ho spýtal, kto mu dovolil dobývať okolité krajiny a položiť si na hlavu korunu. Za tieto činy, presahujúce všetkú mieru, proti nemu vyrazí do boja kráľ [[ahváz]]sky, aby ho spútaného priviedol pred trón kráľa kráľov. Ardašír vraj na tento list odpovedal, že jedná podľa božích rozkazov. Riadok 27: == Konsolidácia moci a vojny s Rímom == [[Súbor:~~Firuz_abad_iwan~~Firuz abad iwan.jpg\|right\|thumb\|230px\|Ardašírov palác vo Firúzabáde]] Víťazstvo na planine Óhrmazdakán ešte neznamenalo, že Ardašír úplne ovládol priestor rozľahlého [[Partská ríša\|partského]] [[štát]]u. [[Irán]]ske kraje na východe, [[Mezopotámia]] na západe a [[Arménia]] a [[Azerbajdžan]] na severozápade neboli ešte v jeho rukách a v [[Ktésifón]]e, hlavnom meste [[Parti\|Partov]], pravdepodobne vládol jeden z členov rodu [[Arsakovci\|Arsakovcov]]. Ardašíra teda rozhodne nečakalo pokojné vychutnávanie plodov víťazstva, ale tvrdý boj o moc. Riadok 36: Postavenie [[Sásánovci\|sásánovskej dynastie]] ďalej upevnila Ardašírova ofenzívna politika voči [[Staroveký Rím\|Rímskej ríši]], aj keď pri nej na začiatku nedosiahol veľké úspechy. Už jeho prvé ťaženie do severnej Mezopotámie, kde bezvýsledne obliehal mesto [[Hatra]] blízko hraníc impéria, dalo Rimanom na vedomie, že novo vzniknutá monarchia sa nezľakne ani konfliktu s cisárskou vládou. V roku [[231]] si potom jeho poslovia pri vyjednávaní s rímskymi úradmi počínali tak sebavedome, že vojne sa už nedalo zabrániť. Konflikt prebiehajúci v rokoch [[232]] – {{--}}[[233]] skončil v podstate na mŕtvom bode. Rimania pod vedením [[cisár]]a [[Alexander Severus\|Alexandra Severa]] utrpeli síce určité straty, nie však také, aby Ardašír mohol hovoriť o víťazstve. Bolo jasné, že boje s Rimanmi budú oveľa ťažšie ako konflikty s drobnými vládcami v [[Persis\|Perside]] či nie veľmi organizovanými partskými oddielmi. Napriek tomu Ardašír vo svojej politike vydržal a okolo roku [[238]] sa mu podarilo dobyť strategicky významné rímske mestá [[Nisibis]] a [[Karrhy]] ležiace severne od rieky [[Eufrat]]. Vzhľadom na to, že Rímska ríša nedávno prešla veľmi nestabilným obdobím („rok šiestich cisárov“), nemusel sa Ardašír obávať skorej odvety a navonok jeho politika začala prinášať svoje plody. == Záver vlády == Riadok 58: Od = [[224]]/[[226]]\| Do = [[240]]/[[241]]\| Predchodca = - – \| Nástupca = [[Šápúr I.]] \| }}

Ardašír I.: Rozdiel medzi revíziami