Ľudovít XVIII.: Rozdiel medzi revíziami

Vyrastal v [[Versailles]] na dvore [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] v tieni svojho brata, následníka trónu, [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]]. Po narodení dostal titul [[vojvoda]] z [[Provensalsko-Alpy-Azúrové pobrežie|Provence]] a po smrti svojho starého otca [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] dostal titul „Monsieur“, ktorý patrí najstaršiemu kráľovmu bratovi. Patril ku [[Konzervatizmus|konzervatívnej]] skupine [[Roajalizmus|monarchistov]], ktorí si nepriali, aby Ľudovít XVI. ustupoval zástancom [[Ústava|ústavy]]. V roku [[1789]] sa dokonca zaplietol do prípravy štátneho [[sprisahanie|sprisahania]], ktoré chcelo zosadiť umierneného Ľudovíta XVI. z kráľovského [[trón]]u. Vojvoda z Provence mal následne vládnuť Francúzsku ako [[regent]]. Sprisahanie však bolo odhalené. Vojvoda utiekol v roku [[1791]] z Francúzska a cestoval po celej Európe, kde hľadal spojencov v boji proti [[Veľká francúzska revolúcia|revolúcii]]. Zdržiaval sa v Vestfálsku, Verone, ale aj v Rusku a v Anglicku. Po smrti svojho kráľovského brata sa najprv prehlásil za následníka trónu a uznal nárok kráľovho syna, desaťročného [[Ľudovít XVII.|Ľudovíta XVII.]] na trón, a po jeho smrti v roku [[1795]] sa prehlásil za kráľa Ľudovíta XVIII. [[Republika|Republikánska]] vláda Francúzska však jeho nároky neuznala.

Počas svojej vlády v rokoch [[1815]] – {{--}}[[1824]] najprv nevystupoval ako konzervatívny monarchista. Do svojich služieb povolal napríklad bývalého Napoleonovho ministra zahraničia Talleyranda. Následne však reštauroval [[Monarchia|monarchiu]] do podoby pred revolúciou v roku [[1789]]. Politikov, ktorí v [[Konvent]]e hlasovali v roku [[1793]] pre smrť kráľa, poslal do [[vyhnanstvo|vyhnanstva]]. Opustiť vlasť museli napríklad bývalí [[konzulát (Francúzsko)|konzulovia]] J. E. Sieyes alebo R. Ducos.