Malá dohoda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.5.2) (robot Pridal: zh:小协约国 Odobral: pt:Entente dos Balcãs |
|||
Riadok 1:
'''Malá dohoda''' (franc. ''Petite Entente'', nem. ''Kleine Entente'', angl. '' Little Entente'') bolo vojensko-politické spojenectvo v rokoch [[1921]]
== Charakteristika ==
Dohoda tvorila súčasť francúzskeho spojeneckého systému. Bola to typická francúzska diplomatická konštrukcia dvojstranných vzájomných spojenectiev.
Rozhodujúcu úlohu mala ČSR, ktorej kapitál sa významne podielal na vyzbrojovaní rumunskej a juhoslovanskej armády. Česko-slovenský minister zahraničia [[Edvard Beneš]] bol spolu s rumunským ministrom zahraničia N.
Hospodárska spolupráca ČSR, Juhoslávie a Rumunska neprekročila štádium dobrých úmyslov. Okrem niekoľkých úprav v oblasti dovozu nevznikli žiadne konkrétnejšie hospodárske dohody, pretože sa poľnohospodárska Juhoslávia a Rumunsko obávali presadenia priemyselného Česko-Slovenska na ich úkor.
== Cieľ ==
Cieľom Malej dohody bolo udržať poriadok v strednej a juhovýchodnej Európe, daný výsledkom [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencie]] (1919
V skutočnosti bola Malá dohoda namierená aj proti prípadným snahám [[Nemecko|Nemecka]], ale súčasne aj proti vplyvu Sovietskeho zväzu a [[komunizmus|komunistickému]] hnutiu v strednej a juhovýchodnej Európe ([[Cordon sanitaire]]). Malá dohoda sa mala stať jedným z najdôležitejších článkov zabezpečujúcich francúzsku hegemóniu v strednej Európe po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] (česko-slovensko
== Vývoj ==
=== Právny základ ===
Základom Malej dohody boli dvojstranné vojenské zmluvy uzavreté medzi týmito štátmi v rokoch 1920
* 14. august 1920
* 23. apríl 1921
* 7. jún 1921
Tieto boli v roku 1922 doplnené tromi multilaterálnymi zmluvami o politickej a hospodárskej spolupráci (napr. 31. augusta 1922 spojenecká zmluva). 26. novembra 1925 štáty Malej dohody podpísali protokoly o možnosti prepravy vojnového materiálu cez svoje územie. 13. mája 1927 v Jáchymove a 20.-21. júna 1928 v Bukurešti prebehli konferencie účastníkov venované rozvíjaniu hospodárskych vzťahov, bez výrazného výsledku.
Riadok 33:
Odklon Francúzska od politiky kolektívnej bezpečnosti a politika ústupkov západných mocností voči fašistickým mocnostiam ([[appeasement]]) viedli k oslabeniu Malej dohody, ktorú už aj ničila hospodárska politika Nemecka, ktorému sa podarilo ovládnuť juhoslovanské a rumunské hospodárstvo tým, že sústredilo vo svojich rukách 40% ich importu. Obchodná politika Česko-Slovenska tomuto vývoju napomáhala tým, že zaviedla vysoké dovozné clá na poľnohospodárske výrobky.
V rokoch 1935
* Juhoslávia začala uzatvárať zmluvy s prorevizionistickými štátmi (juhoslovansko-[[Bulharsko|bulharská]] zmluva o večnom priateľstve z 24. januára 1937, juhoslovansko-talianska zmluva o neutralite z 25. marca 1937)
* Rumunsko odmietlo podpísať kolektívny pakt o vzájomnej pomoci z roku 1937
* štáty Malej dohody uzatvorili pakt s Francúzskom, navrhovaný česko-slovenskou vládou
* Malá dohoda súhlasila priznať Maďarsku rovnaké práva v oblasti zbrojenia (august 1937)
* profašistická juhoslovanská vláda princa [[regent]]a Pavla a ministerského predsedu Stojanovića ticho súhlasila s anšlusom Rakúska
|