Verzia z 06:48, 6. august 2011 upraviť Rainbot (diskusia \| príspevky) Boti 81 070 editací d Robot: Zmena šablóny: Infobox Vládca(2) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:15, 7. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: viď → viď. , , → ,, - → – (2) Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Obrázok:JamesIEngland.jpg\|thumb\|220px\|Jakub I. Stuart]] '''Jakub I.''' ([[19. júna]] [[1566]] - – [[27. marca]] [[1625]]) bol synom [[Mária I. (Škótsko)\|Márie Stuartovej]] a [[lord Darnley\|lorda Darnleyho]], kráľom [[Škótsko\|Škótska]], [[Anglicko\|Anglicka]] a [[Írsko\|Írska]]. Bol prvým z rodu [[Stuartovci\|Stuartovcov]] na anglickom tróne. Ním založená personálna únia medzi vymenovanými krajinami nakoniec vyústila v roku [[1707]] do vzniku [[Spojené kráľovstvo\|Spojeného kráľovstva]]. Škótskym kráľom sa Jakub (VI.) stal už ako jednoročný v roku [[1567]], keď jeho matka abdikáciou v jeho prospech ustúpila [[Kalvinizmus\|kalvinistickým]] šľachticom. V roku [[1586]] uzavrel spojeneckú zmluvu s [[Alžbeta I. (Anglicko)\|Alžbetou I., Tudorovou]], ktorá väznila jeho matku od roku [[1568]] a neprotestoval ani proti poprave Márie Stuartovej. Anglickým kráľom sa stal po smrti Alžbety I., v roku [[1603]]. ==Detstvo== [[Obrázok:~~King_James_I_of_England_and_VI_of_Scotland_by_Arnold_van_Brounckhorst~~King James I of England and VI of Scotland by Arnold van Brounckhorst.jpg\|thumb\|Mladý Jakub I.]] Jakub I. sa narodil roku [[1566]] ako syn škótskej kráľovnej Márie Stuartovej a jej manžela lorda Darnleyho. Jeho matka mala problémy so šľachtou a [[Cirkev\|cirkvou]], jeho otec bol neskôr zavraždený. Mária bola podozrievaná s účasti na tejto vražde, bola prinútená odstúpiť a hľadať ochranu u svojej sesternice Alžbety I, ktorá ju však uväznila a neskôr popravila. Jakub ako dieťa bol vychovávaný rôznymi opatrovníkmi a tútormi, ako boli napríklad [[Peter Young]] a [[dramatik]] a [[humanista]], [[George Buchanan]]. Spočiatku Buchanana nemal rád, no neskôr sa chválil jeho výchovou. Bol to práve on , kto v priniesol myšlienky ''božskej královskej moci'', podľa ktorej sa snažil vládnuť nielen Jakub ale aj jeho nasledovníci. Tútori v Jakubovi vypestovali vzťah k umeniu a poézii. Čítal diela [[Staroveký Rím\|latinských]] a [[Staroveké Grécko\|gréckych]] autorov a zaujímal sa aj o divadlo, hlavne hry [[William Shakespeare\|Williama Shakespeara]], vzdelával sa, študoval umenie, teológiu a sám písal poéziu. Jeho manželka Anna Dánska s ním zdieľala podobné záujmy v umení. ==Vláda== ===Škótsky kráľ=== Aj keď škótskym králom Jakubom VI. bol už od zosadenia svojej matky roku 1567, kým bol ešte dieťa vládli zaňho splnomocnenci. Sám sa ''vlády'' ujal až roku 1578. V Škótsku bol úspešný, a podarilo sa mu stabilizovať [[presbyteriánska cirkev\|presbyteriánsku cirkev]]. Roku 1584 vydal svoju prvú zbierku poézii, v ktorej preukazoval oddanosť k [[boh]]u, ktorá sa odzrkadľovala aj v spôsobe jeho vlády. Řádek 37 ⟶ 36: == Rodina == Jakub I. pociťoval po celý svoj život veľkú nedôveru k ženám a bola všeobecne známa aj jeho homosexuálna orientácia. Napriek tomu splodil so svojou manželkou Annou tri deti: synov Henricha a Karola I. a dcéru - – Alžbetu Stuartovú. S Annou, dcérou [[Dánsko\|dánskeho]] kráľa [[Frederik II.\|Frederika II.]] sa Jakub I. oženil v roku 1589. Potomci Jakuba I. vládli až do roku 1714 (viď. [[Dynastia Stuartovcov]]). Jakubova dcéra Alžbeta sa vydala za [[česko\|českého]] ''zimného kráľa'' [[Fridrich V. (Falcko)\|Fridricha Falckého]], ktorý sa však počas českej vojny podpory od svojho svokra nedočkal. Vnuk Alžbety Stuartovej a Fridricha Falckého (teda aj pravnuk Jakuba I. Stuarta) sa ako [[Juraj I.]] stal zakladateľom [[hannover]]skej dynastie Spojeného kráľovstva. == Nasledovník Jakuba I. == Řádek 70 ⟶ 69: {{Link FA\|en}} {{Link FA\|bs}} {{Link GA\|sv}} [[af:Jakobus I van Engeland]] [[ang:Iacobus I Grēatre Bryten Cyning]]

Jakub I. (Anglicko): Rozdiel medzi revíziami