Posledná večera (Leonardo da Vinci): Rozdiel medzi revíziami

| Rok = [[1495]] -  – [[1497]]

'''Posledná večera''' [[Leonardo da Vinci|Leonarda da VincihoVinci]] je freska namaľovaná na stene refektára [[Santa Maria delle Grazie (Miláno)|Santa Maria delle Grazie]] v talianskom [[Miláno|Miláne]].

Rozmery diela sú vskutku úctyhodné -  – meria 8,8 x 4,6,metra a je namaľované silnou vrstvou vaječnej tempery na povrch suchej maľby. Pod hlavnou vrstvou maľby leží hrubá kompozičná štruktúra, načrtnutá načervenalou farbou spôsobom, akým sa obyčajne tvorili kartónové skice a iné pomocné náčrtky.

[[Súbor:Judaskopf (da Vinci).jpg|left|thumb|Štúdia hlavy Judáša (okolo r. 1495), Kráľovská knižnica, [[Windsor Castle|Windsor]]]]Kompozícia, ktorá vypĺňa celú zadnú stenu jednoduchej miestnosti svedčí o jej veľkej duchovnej sile: akoby to bol výrez v stene otvárajúci pohľad do rovnako prostej sály, kde sa odohráva jedinečný dramatický príbeh. V sále sú však ďalšie okná a tie hľadia na voľný priestor a krajinu za nimi. Pri pohľade na fresku sa divákovi pred očami premietne výjav pomyselnej divadelnej scény, kde časová zložka obsiahnutá v pohyboch a gestách zobrazených postáv je zachytená v priestore tvorenom tromi stranami -  – čelnou, postrannou a zadnou. Kompozícia sa zdá byť preľudnená, ale vyvážená. Umelec tu postavy rozdelil do štyroch skupín po troch apoštoloch, umiestnených po stranách ústrednej postavy [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Apoštoli na oboch stranách sa od Ježiša odkláňajú, nechávajúc ho v tiesnivej osamelosti. Tú ešte zdôrazňuje konštrukcia dvier za ním. Leonardova rekonštrukcia výjavu z evanjelia je vytvorená veľmi presne podľa [[Biblia|Svätého písma]]. Freska zachytáva okamih, kedy Ježiš vraví: ''„Jeden z vás ma zradí.“'' (''Mk XIV, 18''). Ježišovo oznámenie vyvolá medzi apoštolmi za stolom rozličné reakcie a to je tiež okamih, ktorý Leonardo naveky akoby „zmrazil“ vo svojom diele. Mnoho historikov verí, že na kompozíciu sa dá pozerať ako na ikonografickú interpretáciu eucharistie, pretože Ježiš ukazuje oboma rukami na chlieb a víno na stole. Iní súdia, že obraz predstavuje iba ohlásenie zrady.

Perspektíva ''Poslednej večere'' má zorný uhol vo výške šesť metrov -  – čo sa však už dnes nedá overiť, pretože podlaha bola viac ako o meter zvýšená -  – a zodpovedá teda pohľadu človeka stojaceho na druhom poschodí domu, vo vzdialenosti od steny približne osem až desať metrov. Podľa evanjelickej tradície (''Mk, XIV, 15, Lk, XXII, 12'') sa posledná večera Pána konala v ''coenaculum stratum'' (po gr. ''anagaion''), teda v miestnosti, ktorú stavitelia v Stredomorí v 1. storočí umiestňovali práve na druhé poschodie budovy.

Každý z apoštolov je na freske zobrazený v póze vystihujúcej jeho povahu a po psychologickej stránke v úlohe, ktorú zastáva v uvedenom príbehu podľa náboženského výkladu. Iba preskúmanie detailov diela dáva tušiť, aké enormné úsilie a snahu o perfektné zobrazenie venoval Leonardo ''Poslednej večeri''. Možno povedať, že dielo je symbiózou troch zložiek, ktoré Leonardo pri tvorbe diela mal na pamäti: tradícia, hodnovernosť a zložku, ktorá ho odlišuje od iných maliarov -  – anatomicko-fyziognomický prístup. Aby tento aspekt zdôraznil čo najrealistickejšie, študoval pózy, výrazy tvárí a fyziognómiu mnohých svojich súčasníkov, ktorých vzápätí namaľoval. Dokazujú to slová samotného majstra: ''„Postavy sú vypodobnené podľa skutočných ľudí od dvora a podľa Milánčanov tej doby“.''

{{Šablóna:Dielo Leonarda da VincihoVinci}}