Diego Rodríguez de Silva y Velázquez: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.6.5) (robot Zmenil: kk:Диего Веласкес |
d typo gram |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Diego Rodríguez de Silva y Velázquez
|Portrét = Diego Velázquez Autorretrato 45 x {{cm|38|m}}
|Popis = ''[[Autoportrét (Velázquez 1640)|Autoportrét]]'', okolo r. 1640, olej na plátne, [[Múzeum výtvarného umenia (Valencia)|Múzeum výtvarného umenia]], [[Valencia]]
|Dátum narodenia = [[6. jún]] [[1599]]
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Madrid]], [[Španielsko]]
}}
'''Diego Rodríguez de Silva y Velázquez''' (* [[6. jún]] [[1599]], [[Sevilla]]
== Pôvod ==
O živote Velázqueza sa vie málo. Jeho rodičia sa objavili v [[Sevilla|Seville]] sprevádzaní legendou, ktorá mala zastrieť ich pôvod: údajne pochádzali z urodeného rodu Silvov, ktorých predkom bol pohrobok [[Aenaes Silvius|Aenae Silvia]], kráľa mesta [[Alba Longa]].
Po príchode do Sevilly malého Diega prihlásili v roku [[1610]] na maliarsku školu [[Francisco Pacheco|Francisca Pacheca]]. Pacheco pôsobil o.
Sevilla bola vo Velázquezových časoch rušnou križovatkou, rovnako ako Pachecov dom. Schádzali sa tam cestujúci z celého sveta a medzi nimi mnoho vynikajúcich osobností. Okrem správ sa tu všetci mohli stretnúť s rytinami a obrazmi z rôznych končín. Velázquez tu mohol študovať diela takých velikánov ako boli napr. [[Albrecht Dürer]], [[Leonardo da Vinci]], [[Giorgio Vasari]] a iní. Učňovské roky sa skončili v roku [[1617]] a Velázquez sa osamostatnil.
== Umelecká tvorba ==
[[Súbor:Velazquez-The Surrenderof Breda.jpg|left|thumb|200px|''[[Kapitulácia Bredy]]'', 1634
K jeho prvým prácam patrili religiózne obrazy, ale aj tzv. bodegóny, zmesi zátišia a žánrov, ktoré stoja v maliarskej hierarchii na najnižšom mieste.
Velázquezova ctižiadostivosť a talent čochvíľa slávili úspech. Už v dvadsiatich piatich rokoch bol na vrchole slávy. Na Pachecovo odporúčanie povolali Velázqueza v lete roku [[1623]] do Madridu, aby namaľoval mladého kráľa [[Filip IV. (Španielsko)|Filipa IV.]] Velásquez mal za sebou práce na obraze ''[[Sevillský predavač vody]]'' a ''[[Starena pražiaca vajcia]]''. V týchto, dnes svetoznámych plátnach ako nikto pred ním, dokázal prejaviť cit pre zachytenie všedného prostredia. Tieto námety, zobrazujúce život ľudí v tej najprostejšej forme, vyvolávali svojho času veľkú kritiku. Ešte v tom istom roku ho vymenovali za dvorného maliara španielskeho kráľa
Ako maliar a súčasne dvoran neustále postupoval. Na kráľovskom dvore mal možnosť dôkladne sa oboznámiť s dielom [[Tizian]]a, ktoré na jeho tvorbu silne zapôsobilo.
Ďalším zlomovým momentom v jeho živote bola návšteva [[Peter Paul Rubens|Rubensa]] v Madride v rokoch [[1628]]
[[Súbor:DiegoVelazquez Viejafriendohuevos.jpg|right|thumb|230px|''[[Starena pražiaca vajcia]]'', 1618, olej na plátne, [[Škótska národná galéria]], [[Edinburgh]]]]Velázquez sa až do konca života tematicky neodlúčil od obrazu vznešeného otrhanca, hĺbajúceho nad odleskom pohára, pijanov či stareny nad škvariacimi sa
V tridsiatych a štyridsiatych rokoch [[17. storočia]] vytvoril množstvo figurálnych portrétov členov kráľovskej rodiny, najmä Filipa IV. V roku 1631 namaľoval dvojportrét infanta ''[[Baltasar Carlos s trpaslíkom]]'' a v rokoch [[1634]]
Velázquezovo umenie dosiahlo vrchol v päťdesiatych rokoch. V roku [[1649]] navštívil druhý raz Taliansko, kde o.
V roku [[1658]] sa splnil Velázquezov dlhoročný sen
== Zaujímavosť ==
[[Súbor:Las Meninas, by Diego Velázquez, from Prado in Google Earth.jpg|right|thumb|200px|''[[Dvorné dámy]]'', 1656
[[Súbor:Innocent-x-velazquez.jpg|right|thumb|200px|''[[Portrét Inocenta X.]]'', 1650, olej na plátne, [[Galleria Doria-Pamphilj]], [[Rím]]]]
Keď sa Velázquez stal dvorným maliarom čím získal výlučné právo portrétovať panovníka a členov jeho rodiny, postavili sa proti tomu [[Vincenzo Carducci]] a [[Eugenio Caxés]]. Situácia bola vyriešená konkurzom na tému Vyhnanie moriskov. Vyhral samozrejme Velázquez ako, podľa panovníka, najväčší novátor. Kráľ sa stal mecenášom sevillského maliara a financoval jeho dve cesty do Talianska. Filip IV. sa súčasne stal oporou jeho snáh o dosiahnutie šľachtických výsad a odbúraval prekážky, ktoré oddaľovali jeho prijatie do rádu sv. Jakuba. Velázquez ako protislužbu neváhal obetovať čas a zdravie ako konzervátor a dekoratér na kráľovskom dvore.
Riadok 43:
* ''[[Starena pražiaca vajcia]]'', 1618, [[Škótska národná galéria]], [[Edinburgh]]
* ''[[Sevillský predavač vody]]'', 1623, [[Wellington Museum]], [[Londýn]]
* ''[[Mladý muž]]'', 1623
* ''[[Filip IV. (Velázquez)|Filip IV.]]'', 1624
* ''[[Pijani]]'', okolo 1629, [[Museo del Prado]], [[Madrid]]
* ''[[Vulkánova vyhňa]] (The Forge of Vulcan)'', 1630, [[Museo del Prado]], [[Madrid]]
* ''[[Kapitulácia Bredy]]'', 1634
* ''[[Jazdecký portrét infanta Baltasara Carlosa]]'' 1635
* ''[[Dvorné dámy]]'', 1656
* ''[[Portrét Inocenta X.]]'', 1650, [[Galleria Doria-Pamphilj]], [[Rím]]
* ''[[Kráľovná doňa Mariana Rakúska]]'', 1652
* ''[[Infantka Margaréta]]'', okolo 1654, [[Umeleckohistorické múzeum (Viedeň)|Umeleckohistorické múzeum]], [[Viedeň]]
Riadok 70:
{{Link GA|de}}
{{Link FA|es}}
[[ab:Диего Веласкес]]
[[af:Diego Velázquez]]
|