Verzia z 05:51, 1. august 2011 upraviť HRoestBot (diskusia \| príspevky) 7 417 editací d r2.6.5) (robot Zmenil: kk:Диего Веласкес ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:53, 11. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť \|Meno = Diego Rodríguez de Silva y Velázquez \|Portrét = Diego Velázquez Autorretrato 45 x {{cm\|38\|m}} - – Colección Real Academia de Bellas Artes de San Carlos - – Museo de Bellas Artes de Valencia.jpg \|Popis = ''[[Autoportrét (Velázquez 1640)\|Autoportrét]]'', okolo r. 1640, olej na plátne, [[Múzeum výtvarného umenia (Valencia)\|Múzeum výtvarného umenia]], [[Valencia]] \|Dátum narodenia = [[6. jún]] [[1599]] Riadok 8: \|Miesto úmrtia = [[Madrid]], [[Španielsko]] }} '''Diego Rodríguez de Silva y Velázquez''' (* [[6. jún]] [[1599]], [[Sevilla]] - – † [[6. august]] [[1660]], [[Madrid]]) bol španielsky [[~~baroko~~barok]]výový maliar. == Pôvod == O živote Velázqueza sa vie málo. Jeho rodičia sa objavili v [[Sevilla\|Seville]] sprevádzaní legendou, ktorá mala zastrieť ich pôvod: údajne pochádzali z urodeného rodu Silvov, ktorých predkom bol pohrobok [[Aenaes Silvius\|Aenae Silvia]], kráľa mesta [[Alba Longa]]. Po príchode do Sevilly malého Diega prihlásili v roku [[1610]] na maliarsku školu [[Francisco Pacheco\|Francisca Pacheca]]. Pacheco pôsobil o.~~ ~~ i. ako cenzor cirkevných obrazov. Toto stretnutie bolo pre mladého Velázqueza osudové - – jeho manželkou sa neskôr stala Pachecova dcéra Juana. Sevilla bola vo Velázquezových časoch rušnou križovatkou, rovnako ako Pachecov dom. Schádzali sa tam cestujúci z celého sveta a medzi nimi mnoho vynikajúcich osobností. Okrem správ sa tu všetci mohli stretnúť s rytinami a obrazmi z rôznych končín. Velázquez tu mohol študovať diela takých velikánov ako boli napr. [[Albrecht Dürer]], [[Leonardo da Vinci]], [[Giorgio Vasari]] a iní. Učňovské roky sa skončili v roku [[1617]] a Velázquez sa osamostatnil. == Umelecká tvorba == [[Súbor:Velazquez-The Surrenderof Breda.jpg\|left\|thumb\|200px\|''[[Kapitulácia Bredy]]'', 1634 - – 1635, olej na plátne, [[Museo del Prado]], [[Madrid]]]] K jeho prvým prácam patrili religiózne obrazy, ale aj tzv. bodegóny, zmesi zátišia a žánrov, ktoré stoja v maliarskej hierarchii na najnižšom mieste. Velázquezova ctižiadostivosť a talent čochvíľa slávili úspech. Už v dvadsiatich piatich rokoch bol na vrchole slávy. Na Pachecovo odporúčanie povolali Velázqueza v lete roku [[1623]] do Madridu, aby namaľoval mladého kráľa [[Filip IV. (Španielsko)\|Filipa IV.]] Velásquez mal za sebou práce na obraze ''[[Sevillský predavač vody]]'' a ''[[Starena pražiaca vajcia]]''. V týchto, dnes svetoznámych plátnach ako nikto pred ním, dokázal prejaviť cit pre zachytenie všedného prostredia. Tieto námety, zobrazujúce život ľudí v tej najprostejšej forme, vyvolávali svojho času veľkú kritiku. Ešte v tom istom roku ho vymenovali za dvorného maliara španielskeho kráľa - – „Pintor del Rey“. Ako maliar a súčasne dvoran neustále postupoval. Na kráľovskom dvore mal možnosť dôkladne sa oboznámiť s dielom [[Tizian]]a, ktoré na jeho tvorbu silne zapôsobilo. Ďalším zlomovým momentom v jeho živote bola návšteva [[Peter Paul Rubens\|Rubensa]] v Madride v rokoch [[1628]] - – [[1629]]. Holandský majster, tentoraz v úlohe diplomata, si prial osobne sa stretnúť s Velázquezom, ktorému odporučil, aby odcestoval do Talianska a pravdepodobne ho podnietil k prvému veľkému mytologickému námetu s tematikou boha Bakcha - – ''[[Pijani]]''. V roku 1629 Velásquez opustil Španielsko. Pamiatkou na jeho pobyt v Taliansku je dielo ''[[Vulkánova vyhňa]]''. [[Súbor:DiegoVelazquez Viejafriendohuevos.jpg\|right\|thumb\|230px\|''[[Starena pražiaca vajcia]]'', 1618, olej na plátne, [[Škótska národná galéria]], [[Edinburgh]]]]Velázquez sa až do konca života tematicky neodlúčil od obrazu vznešeného otrhanca, hĺbajúceho nad odleskom pohára, pijanov či stareny nad škvariacimi sa ~~vajciami~~vajcami vo vriacom oleji, ktorým dodal lesk šperku, rovnako ako dal vyniknúť smiešnej ješitnosti a dôstojnosti cez postavy trpaslíkov a znetvorených šašov prezlečených za filozofov či dvoranov. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch [[17. storočia]] vytvoril množstvo figurálnych portrétov členov kráľovskej rodiny, najmä Filipa IV. V roku 1631 namaľoval dvojportrét infanta ''[[Baltasar Carlos s trpaslíkom]]'' a v rokoch [[1634]] - – [[1635]] obraz ''[[Kapitulácia Bredy]]''. Velázquezovo umenie dosiahlo vrchol v päťdesiatych rokoch. V roku [[1649]] navštívil druhý raz Taliansko, kde o.~~ ~~ i. v [[Benátky\|Benátkach]] nakupoval obrazy pre zbierku španielskeho kráľa. Z jeho druhého talianskeho pobytu pochádza ''[[Portrét Inocenta X.]]'' a pravdepodobne jeho jediný akt ''[[Venušina toaleta (Velázquez)\|Venušina toaleta]]''. Po návrate do Španielska v roku 1651 vznikli ďalšie významné diela - – portrét ''[[Infantka Mária Terézia]]'', viaceré portréty infantky [[Margaréta Terézia Habsburská\|Margarity]] a ''[[Dvorné dámy]]'' (1656). V roku [[1658]] sa splnil Velázquezov dlhoročný sen - – stal sa rytierom rádu sv. Jakuba. V palácovej hierarchii tak dosiahol najvyššie miesto. Už o dva roky však v Madride zomrel. == Zaujímavosť == [[Súbor:Las Meninas, by Diego Velázquez, from Prado in Google Earth.jpg\|right\|thumb\|200px\|''[[Dvorné dámy]]'', 1656 - – 1656, olej na plátne, [[Museo del Prado]], [[Madrid]]]] [[Súbor:Innocent-x-velazquez.jpg\|right\|thumb\|200px\|''[[Portrét Inocenta X.]]'', 1650, olej na plátne, [[Galleria Doria-Pamphilj]], [[Rím]]]] Keď sa Velázquez stal dvorným maliarom čím získal výlučné právo portrétovať panovníka a členov jeho rodiny, postavili sa proti tomu [[Vincenzo Carducci]] a [[Eugenio Caxés]]. Situácia bola vyriešená konkurzom na tému Vyhnanie moriskov. Vyhral samozrejme Velázquez ako, podľa panovníka, najväčší novátor. Kráľ sa stal mecenášom sevillského maliara a financoval jeho dve cesty do Talianska. Filip IV. sa súčasne stal oporou jeho snáh o dosiahnutie šľachtických výsad a odbúraval prekážky, ktoré oddaľovali jeho prijatie do rádu sv. Jakuba. Velázquez ako protislužbu neváhal obetovať čas a zdravie ako konzervátor a dekoratér na kráľovskom dvore. Riadok 43: * ''[[Starena pražiaca vajcia]]'', 1618, [[Škótska národná galéria]], [[Edinburgh]] * ''[[Sevillský predavač vody]]'', 1623, [[Wellington Museum]], [[Londýn]] * ''[[Mladý muž]]'', 1623 - – 1624, [[Museo del Prado]], [[Madrid]] * ''[[Filip IV. (Velázquez)\|Filip IV.]]'', 1624 - – 1627, [[Museo del Prado]], [[Madrid]] * ''[[Pijani]]'', okolo 1629, [[Museo del Prado]], [[Madrid]] * ''[[Vulkánova vyhňa]] (The Forge of Vulcan)'', 1630, [[Museo del Prado]], [[Madrid]] * ''[[Kapitulácia Bredy]]'', 1634 - – 1635, [[Museo del Prado]], [[Madrid]] * ''[[Jazdecký portrét infanta Baltasara Carlosa]]'' 1635 - – 1636, [[Museo del Prado]], [[Madrid]] * ''[[Dvorné dámy]]'', 1656 - – 1656, [[Museo del Prado]], [[Madrid]] * ''[[Portrét Inocenta X.]]'', 1650, [[Galleria Doria-Pamphilj]], [[Rím]] * ''[[Kráľovná doňa Mariana Rakúska]]'', 1652 - – 1653, [[Museo del Prado]], [[Madrid]] * ''[[Infantka Margaréta]]'', okolo 1654, [[Umeleckohistorické múzeum (Viedeň)\|Umeleckohistorické múzeum]], [[Viedeň]] Riadok 70: {{Link GA\|de}} {{Link FA\|es}} [[ab:Диего Веласкес]] [[af:Diego Velázquez]]

Diego Rodríguez de Silva y Velázquez: Rozdiel medzi revíziami