Verzia z 07:15, 6. august 2011 upraviť Rainbot (diskusia \| príspevky) Boti 81 070 editací d Robot: Zmena šablóny: Infobox Vládca(2) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:35, 11. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: avšak → ale, 425-455 → 425 – 455, - → – Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Valentinianus III.''', celým menom '''Flavius Placidius Valentinianus''' bol [[Rímsky cisár\|cisár]] [[Západorímska ríša\|Západorímskej ríše]] v rokoch 425- – 455. Ako panovník bol slabý a neschopný, spočiatku za neho vládla jeho matka [[Galla Placidia]], neskôr slávny rímsky generál [[Flavius Aetius]]. Počas jeho vlády Západorímska ríša prišla o mnohé územia a len vďaka rýchlym akciám generála [[Flavius Aetius\|Flavia Aetia]], Valentinianus by bol pravdepodobne posledným rímskym cisárom. Na druhej strane, vďaka matke Gally Placidie zažila západorímska ríša veľký umelecký rozmach. Za vlády Valentiniana boli postavené mnohé kostoly s nádhernými mozaikami, hlavne v [[Ravenna\|Ravenne]]. [[File:Galla Placidia (rechts) und ihre Kinder.jpg\|thumb\|300px\|''Galla Placidia so svojimi deťmi. '']] ==Pôvod== Riadok 5: ==Vláda== Po smrti cisára [[Constantia III.]] sa vzťahy medzi [[Galla Placidia\|Gallou Placidiou]] a jej bratom cisárom [[Honorius\|Honoriom]] vyostrili, Gallu aj s malým Valentinianom a Honoriou vyhostili do [[Konštantinopol]]a k cisárovi [[Theodosius\|Theodosiovi II.]] Po Honoriovej smrti cisár Theodosius II. menoval cisárom západu ešte neplnoletého Valentiniana a dal mu za ženu svoju dcéru [[Licinia Eudoxia\|Liciniu Eudoxiu]]. Na západe ale vznikol problém - – [[Johannes]] sa pokúsil o uzurpáciu, ~~avšak~~ale bol pri [[Aquileia\|Aquilei]] porazený zásahom východorímskeho vojska, ktoré dorazilo zo [[Solún]]a. Na strane Johanna však stál rímsky generál [[Flavius Aetius]], ktorý do [[Itália\|Itálie]] dorazil po Johannovej smrti so 60 000 [[Huni\|hunskými]] vojakmi. Galla Placidia, ktorá vládla ako regentka za Valentiniana sa s Aetiom spojila, aby sa vyhla ostrej zrážke s jeho vojskami. Počas panovania Valentiniana pôsobili traja schopní generáli, [[Bonifacius]], [[Flavius Constantius Felix]] a [[Flavius Aetius]], ale tí viedli medzi sebou neustále spory. Za vlády Valentiniana sa prehĺbili konflikty s [[Germáni\|Germánmi]], usadenými v ríši. Až rýchly zásah Aetia donútil [[Vizigóti\|Vizigótov]], ktorí mali skoro nezávislé kráľovstvo v [[Hispánia\|Hispánií]] k poslušnosti. Aetius zastavil prenikanie [[Frankovia\|Frankov]] cez [[Rýn]] a obzvlášť tvrdo porazil [[Burgundi\|Burgundov]] v [[Galia\|Galii]], ktorí definitívne stratili moc. Iná situácia však bola s [[Vandali\|Vandalmi]], ktorí sa pod vedením kráľa [[Geiserich]]a preplavili z [[Hispánia\|Hispánie]] do [[Afrika\|Afriky]] a dobývali rímske územia. Proti nim sa statočne postavil generál Bonifacius, ale po tvrdých bojoch nakoniec Rimania museli Vandalom celú provinciu ''Africa'' prepustiť. Constantius Felix sa zaslúžil o znovudobytie [[Panónia\|Panónie]], ktorú dovtedy ovládali [[Huni]]. Felixa však neskôr odstránil Aetius. Spory s Aetiom a Gallou Placidiou vyústili do vojny, kde Gallu podporoval Bonifacius, ktorý síce vyhral, ale podľahol zraneniam a tak musela Galla Placidia vymenovať Aetia za vrchného veliteľa vojska. Galla tak stratila vplyv a vládol fakticky Aetius, ktorý ovládal Valentiniana. Valentinianus nemohol Aetia odstrániť, lebo Aetius disponoval hunskými vojakmi a aj v prípade hunského útoku na ríšu bol Aetius jediný schopný generál, ktorý sa Hunom mohol postaviť na odpor. Riadok 27: ==Zdroj== * {{Preklad \|en\|Valentinian III}} [[Kategória:Cisári starovekého Ríma]] [[Kategória:Rímski konzuli]]

Valentinianus III.: Rozdiel medzi revíziami