Verzia z 10:32, 26. júl 2011 upraviť HRoestBot (diskusia \| príspevky) 7 417 editací d r2.6.5) (robot Pridal: my:ဆိုလွန် ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:41, 11. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Solon.jpg\|náhľad\|Solón]] '''Solón''' (cca. [[630 pred Kr.]] – cca. [[560 pred Kr.]]) bol [[Atény\|aténsky]] politik ([[archont]] a [[diallaktes]] – "zmierovateľ"), reformátor, básnik. Jeden z tzv. [[Siedmi mudrci\|siedmich mudrcov]]. Prvý aténsky básnik známy podľa mena. Je považovaný za zakladateľa [[aténska demokracia\|aténskej demokracie]]. == Pôvod == Riadok 6: == Nástup k moci == V roku [[621]] pred Kr. boli v Aténach [[Drakon]]tom zavedené prísne tzv. [[drakonické zákony]]. V rokoch 630 – (?)604/(?)600/(?)595 bojovali Atény s [[Megara\|Megarou]] o ostrov [[Salamína]]. ostrov bol námorne dôležitý. Aténčania boli v boji niekoľkokrát neúspešní, preto bol vydaný zákon, ktorý zakazoval riešiť otázku Salamíny pri politických rokovaniach a na verejnosti pod trestom smrti. Solón, ktorý s tým nesúhlasil, sa začal tváriť, že zošalel, a roku (?)604/(?)600/(?)595 raz na hlavnom námestí (agora) v Aténach verejne vo veršoch ([[elégia]] Salamis) rozprával o tom, ako Atény stratia hrdosť, ak si nechajú vziať Salamínu. Keďže bol považovaný za blázna, trest smrti sa mu vyhol. A svoj cieľ dosiahol - – boje s Megarou boli obnovené a Megara bola porazená a Atény získali ostrov. Solón sa v bojoch zúčastnil ako veliteľ Atén (ako [[polemarchos]]). == Reformy == Riadok 16: === Timokratická ústava === Jedným z najdôležitejších reformných krokov bolo zavedenie [[timokracia\|timokratickej ústavy]], založenej na tom, že obyvatelia boli rozdelení do štyroch majetkových tried ([[majetkový cenzus]]) a na základe toho boli odstupňované ich politické práva: * pentakosiomedimnoi - – päťstomeričníci - – boli to obyvatelia (rodová aristokracia, obchodníci, remeselníci), ktorých majetok vynášal ročne viac ako 500 meríc obilia (alebo iných potravín - – olivový olej, víno) (jedna [[merica]] = 52 litrov); * hippeis - – jazdci - – boli to obyvatelia, ktorých majetok ročne vynášal 300 - – 500 meríc a mohli si dovoliť pri plnení vojenských povinností kúpiť koňa; * zeugitai - – záprahári - – ich majetok vynášal ročne 200 - – 300 meríc, vo vojsku slúžili ako ľahkoodenci; * théti - – najchudobnejší obyvatelia Atén, ich majetok ročne vynášal menej ako 200 meríc. Na základe veľkosti majetku boli odstupňované [[politické práva]]: prvé dve triedy mohli voliť a byť volení do úradov, zatiaľ čo 3. a 4. trieda mohli len voliť. Riadok 29: === Politické inštitúcie === Výkonnými úradníkmi v Aténach zostali aj po Solónových reformách každoročne volení úradníci - – archonti (bolo ich volených deväť). Po skončení funkčného obdobia sa stávali členmi aristokratickej rady - – [[areopág]]u, ktorý kontroloval úradníkov. Solón vytvoril nový politiký orgán - – radu 400. V nej mala každá rodová [[fýla]] 100 členov a rada tvorila akýsi kolektívny výkonný orgán. Pripravovala predovšetkým podklady pre rokovanie ľudového zhromaždenia. V [[ľudové zhromaždenie\|ľudovom zhromaždení]] (ekklesia) sa schádzali všetci aténski občania, ktorí hlasovaním schvaľovali rozhodnutia rady 400. Neskôr (po Kleisthenovej reforme) sa ľudové zhromaždenie stalo najdôležitejšou politickou a súdnou inštitúciou. Riadok 38: Solón svojimi reformami umožnil prístup novým silným a vplyvným skupinám obyvateľov (remeselníci, obchodníci) k politickej moci. Dočasne tak zmiernil napätie medzi rodovou aristokraciou a remeselníkmi a obchodníkmi. Chudobní občania však neboli spokojní s reformami, pretože Solón, aj keď ich vykúpil z otroctva, im nepridelil pôdu a preto sa museli prenajímať ako lacné pracovné sily. Ani rodová aristokracia nebola príliš spokojná s reformami, pretože stratila monopol na politickú moc. Definitívne zlomila moc rodovej aristokracie až [[tzranis\|tyranida]] [[Peisistratovci\|Peisistratovcov]] (541 - – 510 pred Kr.) a [[Kleisthenes\|Kleisthenova]] reforma z rokov 509 alebo 508 pred Kr. == Po ústave == Riadok 47: Potom išiel na [[Cyprus]] a do [[Sardy\|Sárd]] (hlavné mesto Lýdie), kde podľa Herodota vraj mal (historicky nemožné) stretnutie s kráľom [[Kroisos\|Kroisom]] (Croesom), kde hovorili o ničotnosti ľudského šťastia. Navštívil aj veľa maloázijských mestských štátov. Po vyše 10 rokoch sa vrátil do Atén, podľa niektorých zdrojov pred Peisistratovou tyranidou (podľa iných až počas nej). Väčšinou sa uvádza, že sa snažil aktívne zabrániť (svojmu priateľovi) Peisistratovi v nastolení tyranidy 561/560), ale márne. Peisistratos však ponechal časť z jeho ústavy a prejavoval Solónovi úctu. Posmrtne bol Solón zaradený medzi tzv. „siedmich mudrcov“ (podľe antickej tradície patria medzi nich sedmi myslitelia, ktorými začínajú dejiny gréckej filozofie a kultúry). Jeho pozostatky boli na jeho žiadosť spálené na Salamíne a popol bol tamtiež rozptýlený. Ako [[gnóma]] sa mu prisudzuje text:"Ničoho príliš" (medén agán)

Solón: Rozdiel medzi revíziami