Poliaci: Rozdiel medzi revíziami

* [[Austrália (štát)|Austrália]] 150 900<

Poliaci ako národ vznikli najskôr v 10. storočí zmiešaním vyššie uvedených kmeňov. Pomenovaní sú podľa hlavného kmeňa Poľanov. Ďalej pozri [[Dejiny Poľska|poľské dejiny]]. V 10. storočí prijali Poliaci rímskokatolícke náboženstvo a vytvorili pomerne silný štát, ktorý dokázal odolávať tlaku Nemeckej ríše. Určitý čas boli jeho súčasťou aj [[Morava (región)|Morava]] a veľká časť územia dnešného Slovenska. Neskôr stratili Poliaci v prospech Nemeckej ríše niektoré územia na západe a severe krajiny ( [[Sliezsko]], [[Pomoransko]], [[Mazursko]] ), ktoré opäť získali až po porážke Nemecka v roku 1945. Poľské kráľovstvo viedlo dlhé zápasy s agresívnym [[Rádom nemeckých rytierov]], ktorý spoločne s litovskými a ruskými vojskami porazili v slávnej [[Bitka pri Grunwalde|bitke pri Grunwalde]] (1410) a dočasne zastavili agresívny pangermanizmus.Poľsko sa spojilo s Litovským veľkokniežatstvom a vytvorilo s ním spoločný štát. [[Reformácia]] sa v Poľsku veľmi neujala a Poliaci s Litovcami zostali rímskymi katolíkmi. Poľské vlastenectvo tak splynulo s katolicizmom a vytvorilo [[symbióza|symbiózu]], ktorá pomáhala Poliakom i Litovcom prežiť v neskorších ťažkých obdobiach útlaku. Poľský štát odolával tlakom protestantského Švédska a zastavil agresiu moslimských [[Turkov]] do Európy. '''[[Ján Sobiesky]]''' (poľký kráľ) porazil Turkov nielen na vlastnom území, ale v roku [[1683]] pomáhal zachraňovať [[Habsburská ríša|Habsburskú ríšu]] pred tureckým nebezpečenstvom. Poľské vojská vtedy pomáhali vyháňať Turkov z okupovaného územia Uhorska. Poľsko-litovská únia bola v tomto čase jedným z najväčších štátov v Európe. Jej územie siahalo až k mestu [[Moskva]] a dotýkalo sa Čierneho mora. Patrilo mu územie Litvy, Bieloruska, časti Lotyšska, väčšiny Ukrajiny a časti Ruska. Paradoxne západné časti Poľska stále patrili Nemecku.

Vnútorné spory v Poľsku začali v 18. storočí zneužívať poľskí susedia ([[Rusko]], [[Prusko]] a [[Rakúsko]]), ktorí si túto krajinu rozdelili v tzv. [[Tri delenia Poľska|troch deleniach Poľska]]. Tento štát zmizol z mapy Európy na viac ako sto rokov. Na krátky čas ho obnovil [[Napoleon]] ( ako [[Varšavské veľkokniežatstvo]] ). Po Napoleonovom páde sa západ a sever Poľska stali súčasťou protestantského ( evanjelického ) Pruska, východ a stred krajiny ( vrátane [[Varšava|Varšavy]] ) sa stal súčasťou pravoslávneho Ruska a juh s [[Krakov]]om sa stal súčasťou Rakúska. Spoločné [[rímskokatolícke náboženstvo]] sa stalo integrujúcim prvkom duchovnej jednoty poľského národa až do roku [[1918]], keď bol obnovený Poľský štát. Poliakom sa vtedy podarilo zastaviť agresiu ruských boľševikov ([[zázrak na Visle]]).<br /> V roku 1939 sa začala novodobá [[kalvária]] poľského národa, keď si krajinu rozdelilo [[hitlerovské Nemecko]] a Stalinov [[Sovietsky zväz]]. [[nacizmus|Nacistická]] [[genocída]] si vyžiadala životy viac ako 6 000 000 Poliakov. Voči poľskému obyvateľstvu sa nemeckí okupanti správali zvlášť kruto. Drasticky bolo potlačené aj [[Varšavské povstanie]], ktoré [[Nemci]] utopili v krvi. [[Poľsko]] bolo potom začlenené do sovietskeho bloku. Získalo historické poľské územia na západe a na severe ([[Sliezsko]], [[Pomoransko]], [[Mazursko]], [[Gdaňsk]] ), ale stratilo územia na východe ( [[Ľvov]], [[Brest]], [[Grodno]], ... ). Poliaci sa s komunistickým režimom nezmierili a niekoľkokrát to dali najavo (1956, 1981, ... ). Dokázali si udržať aj v tomto čase svoju rímskokatolícku vieru a v roku 1978 dali svetu prvého slovanského pápeža [[Jána Pavla II.]] Boli medzi prvými národmi, ktorí povedali socializmu nie.

Prevažná väčšina Poliakov (viac ako 90 %) sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. [[Katolícka cirkev]] zohrávala a stále zohráva v živote Poliakov veľkú úlohu. Pomáhala udržať národné povedomie v období ohrozenia štátu (protestantskými Švédmi a moslimskými Turkami) a najmä v období útlaku po troch deleniach Poľska (protestantskí [[Nemci]] a pravoslávni [[Rusi]]). Svoju úlohu si splnila pri obrane národných záujmov v období nacistickej okupácie (v koncentračných táboroch zahynulo veľa katolíckych duchovných) a komunizmu. Ostatné náboženstvá majú iba marginálne postavenie ([[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]], [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania |evanjelici a. v.]]) a tvoria iba malú časť obyvateľov.