Jean-François Champollion: Rozdiel medzi revíziami

'''Jean-François Champollion''' (* [[23. december]] [[1790]], [[Figeac]], [[Francúzsko]] – † [[4. marec]] [[1832]], [[Paríž]]) bol francúzsky [[archeológ]], zakladateľ [[Egyptológia|egyptológie]]. V roku [[1822]] ako prvý rozlúštil [[egypt]]skéegyptské [[hieroglyfhieroglyfické písmo|egyptské hieroglyfy]]y pomocou trojnápisovej [[Rosettská doska|Rosettskej dosky]], ktorej obsah je vytesaný v [[stará egyptčina|staroegyptčine]] hieroglifickým a [[démotické písmo|démotickým písmom]], a v [[helenistické koiné|koiné]] [[grécka abeceda|gréckou abecedou]].

Začal študovať najprv [[démotické písmo]] a potom [[hieroglyfické písmo|hieroglyfy]]. Skúmal a prelúštil desať písmen egyptskej abecedy. Popri ňom urobil veľký objav aj anglický prírodovedec [[Thomas Young]], ktorý rozlúštil 5 hieroglyfických znakov a určil ich zvukovú hodnotu, objavil dva osobitné znaky, ktoré označovali v démotickom texte začiatok a koniec vlastného mena a potvrdil domnienku, že sa v staroegyptskom písme s výnimkou vlastných mien nevyskytujú samohlásky. Champollion však objavil systém egyptského písma. Odhalil vzťahy medzi hieroglyfickým a démotickým písmom a zároveň vzťahy obidvoch týchto písiem k tretiemu [[hieratické písmo|hieratickému]] t. j. kňazskému.

Dňa [[27. september|27. septembra]] [[1822]] predniesol Champollion pred členmi akadémie dôkaz správnosti svojho rozlúštenia a zároveň výklad. Na Rosettskej doske sa zachovalo spolu 1419 [[hieroglyf]]ovhieroglyfov, ktorým zodpovedá 486 gréckych slov, tzn. že každé slovo sa píše priemerne troma znakmi. Mená kráľov píšu Egypťania zrejme na znak úcty, do osobitných oválnych rámčekov „kartuší“„[[kartuša|kartuší]]“. Pri znakoch, ktoré nemali zvukovú hodnotu sa teda pripájala vysvetľujúci znak – determinatív. Samohlásky Egypťania pravdepodobne nepoužívali kvôli nárečovým rozdielom. Vyskytovali sa však aj kombinácie jednotlivých znakov, napríklad {{vjz|egy|j}} sa označovalo obrázkom trstiny – spojilo sa s determinatívom označujúcim chôdzu (nohy) a vznikol ideogram vyjadrujúci chodiť. Čo sa týka čítania či sprava alebo zľava, číta sa podľa toho kam sa díva napríklad sova ({{vjz|egy|m}}) – ak doľava, číta sa zľava. Dátum Champollionovej prednášky sa považuje za zrod novej vedy – [[egyptológia|egyptológie]]. V júli [[1828]] odišiel do Egypta, kde objavil prastarý chrám, pokračoval cez [[Karnak]] až do [[Téby|Téb]].