Lýdia (Malá Ázia): Rozdiel medzi revíziami

Prvýkrát sa o Maeonii zmieňuje epický básnik [[Homér]] v eposoch [[Iliada]] a [[Odysea]]. Vládcovia Lýdie sa delia do troch dynastii, Tantalovskej, Hérakleovskej a Mermnovskej. Prvým mýtickým kráľom bol [[Manes (kráľ Maeonie)|Manes]]. Podľa mýtov sa [[Maeonia]] stala známou pod menom Lýdia, až keď jej vládol tretí kráľ [[Lydus]]. [[Tantalos (Broteov syn)|Tantalos]] vládnuci v lýdskom meste [[Sipylos]] vnuk [[Tantalos|Tantala]], ktorého bohovia odsúdili na večné muky v Tartare je posledným panovníkom tejto dynastie. Druhá dynastia podľa [[Herodotos|Herodota]] mala 22 kráľov vládnucich 505 rokov od roku 1185 pred Kr. Ich predkom bol [[Herakles]]. Prvým kráľom tejto dynastie bol [[Agron]] , ďalším sedemnástim kráľom meno neuvádza. Poslední králi Herakleovcov v záznamoch Herodota boli [[Ardys I.]], [[Alyattes I.]], [[Meles]] a [[Kandaules]] ([[Kandaules|Sadyattes I.]])

Na začiatku 12. storočia pred Kr. po rozpade [[Chetitská ríša|Chetitskej ríše]] zapríčinenej vpádom tzv. morských národov boli lýdske kmene zatlačené na malé územie v západnej časti Malej Ázie, prevažne do údolia rieky [[Hermos]]. Na západe Malej Ázie získali prevahu kmene [[Frýgovia|Frýgov]], ktorým podliehali aj Lýdi až do začiatku 7. storočia pred Kr., keď sa Lýdia stala nezávislým štátom s hlavným mestom [[Sardy]]. Bol to dôsledok vpádu [[Kimerovia|Kimeriov]], ktorí zničili Frýgiu a spolu s [[Tráci|tráckymi]] kmeňmi ohrozovali aj Lýdiu. V týchto časoch došlo k dynastickej zmene, keď [[Hérakleovci|Hérakleovcov]] nahradili [[Memnovci|Mermnovci]]. Ich prvým vládcom sa stal [[Gyges|Guggu]] (gréc. [[Gyges]]), ktorý vládol od 687 do 652 pred Kr. Venoval sa hlavne upevneniu svojho kráľovstva pomocou vojenských síl. Jeho syn [[Ardys II.|Ardya]] ([[Ardys II.]]) vládnuci od roku 652 do 621 pred Kr. začal dobýjať grécke mestá na maloázijskom pobreží a v tomto pokračovali aj jeho následníci [[Sadyattes]] a [[Alyattes II.]]. Tieto vojny opisoval vo svojich dejinách [[Herodotos]]. Lýdovia dobyli aj grécku [[Izmir|Smyrnu]]. Píše aj o vojne, ktorú viedli Alyattes II. a médsky kráľ [[Kyaxares]]. Trvala údajne päť rokov so striedavými úspechmi na jednej, alebo druhej strane a ukončilo ju až zatmenie slnka 28.mája v roku 585 pred Kr. v bitke pri rieke [[Halys]] a po vzájomnej dohode sa táto rieka stala hranicou medzi oboma štátmi.

Moc Lýdie najviac vzrástla za vlády kráľa [[Kroisos|Kroisa]] (560- – 546 pred Kr.), ktorý využil vzostup gréckeho námorného obchodu. Postupne vytláčal [[Feničania|Feničanov]] z východnej časti Stredozemného mora a Lýdia sa stala prostredníkom tovarovej výmeny medzi gréckym a východným svetom. Využila pritom aj svoje bohaté náleziská [[zlato|zlata]]. Z Lýdskeho zlata sa už v roku 660 pred Kr. začali po prvý raz na svete raziť [[minca|mince]].