Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: vi:Vương quốc Ba Lan và Đại Công quốc Litva |
d typo gram, replaced: 512cm → {{cm|512|m}}, 1569 – 1795 → 1569 – 1795 (7), .]]. → .]] (2), - → –, replaced: 815 000 km<sup>2</sup> → {{km2|815000}} (2) |
||
Riadok 15:
([[latinčina|latinsky]]: Za Vieru, Právo a Kráľa, od 18. storočia)
|-
| align=center colspan=2 style="background:#f9f9f9;" | [[Obrázok:Polish-
|-
|'''[[Úradný jazyk]]''' || [[latinčina]], [[poľština]], [[stará ruština]] a ďalšie
Riadok 22:
|-
|'''[[Rozloha]]'''
|
|-
|'''[[Existencia]]'''
| 1569
|-
|'''[[Počet obyvateľov]]'''
Riadok 31:
|}
[[Obrázok:Unia Lubelska.JPG|right|thumb|302px|[[Lublinská únia]] roku 1569. Jan Matejko, 1869, olej na plátne
'''Republika oboch národov''' (iné názvy: '''prvá (poľská) republika, prvá rzeczpospolita, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva'''
Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku [[1505]] sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej [[demokracia|demokracie]], [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]], ako aj [[federácia|federácie]]. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala [[Rímskokatolícka cirkev]], ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]].
Riadok 40:
:''Pozri aj:[[Zoznam vládcov Poľska]], [[Poľsko]]''
Poľsko-litovskú úniu vytvoril posledný jagelovský kráľ [[Žigmund II. August]] [[Lublinská únia|Lublinskou úniou]] v roku [[1569]]. Po jeho smrti nastalo medzívládie, počas ktorého získala významnú moc [[šľachta]], ktorá volila panovníka. V roku [[1573]] sa stal poľským kráľom Henrich z Valois, brat francúzskeho panovníka [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] Pred tým sa však musel vzdať dedičnosti tohto trónu. V roku [[1574]], po smrti svojho brata, ušiel z Poľska a ujal sa vlády vo Francúzsku ako [[Henrich III. (Francúzsko)|Henrich III.]] V roku [[1576]] sa poľským kráľom stal [[Štefan Báthory]], ktorý v rokoch [[1579]]
V roku [[1648]] nastúpil na trón Ján II. Kazimír Vasa, brat Vladislava. Ten čelil kozáckemu povstaniu [[Bohdan Chmelnický|Bohdana Chmelnického]], ktoré bolo podporované tureckým [[Krymský chanát|Krymským chanátom]] a vyvrcholilo odtrhnutím ľavobrežnej [[Ukrajina|Ukrajiny]] od Poľsko-litovskej únie a jej pripojením k Rusku v roku [[1654]] a následným vytlačením Poliakov.
Druhou ranou pre Republiku oboch národov bola invázia [[Švédsko|Švédska]] v roku [[1655]], podporovaná transylvánskym vojvodom [[Juraj II. Rákoczy|Jurajom II. Rákoczym]] a brandenburgským [[kurfirst]]om [[Friedrich Wilhelm I.|Friedrichom Wilhelmom I.]]
Roku [[1669]] bol za nového kráľa zvolený [[Michał Korybut Wiśniowiecki]], ktorý sa orientoval na [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. V roku [[1672]] vpadli do Poľska Turci a to bolo prinútené pristúpiť na jeho tvrdé podmienky. V rokoch [[1674]]
Dôsledkom vojen v polovici [[17. storočie|17. storočia]] čelila krajina v [[18. storočie|18. storočí]] veľký hospodárskym škodám. Znížil sa počet obyvateľstva, polovica hospodárskej pôdy ležala neobrobená, poklesla kúpna sila obyvateľstva a mestá upadali. V rokoch [[1697]]
==Referencie==
Riadok 68:
{{Link GA|ja}}
{{Link GA|zh}}
[[af:Pools-Litause Gemenebes]]
[[an:Republica d'as Dos Nacions]]
|