Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo: Rozdiel medzi revíziami

| [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo]]

== Územný rozmach kniežatstva v 12. -  – 14. storočí a jeho hranice ==

V období [[12. storočie|12.]] -  – [[14. storočie|14. storočia]] sa kniežatstvo smerom na východ a severovýchod rozšírilo. Na západe hraničilo so [[Smolenské kniežatstvo|Smolenským kniežatstvom]], na juhu s Černigovským a [[Riazanské kniežatstvo|Murmansko-riazanským kniežatstvom]]. Severozápadnú hranicu tvorila [[Novgorodská republika]] a [[Viatská republika]] a tiež územia niektorých ugrofínskych kmeňov.

V [[1. storočie|1. storočí]] horný tok rieky [[Volga]] obývali ugrofínske kmene. Vo [[8. storočie|8.]] -  – [[9. storočie|9. storočí]] sem z oblastí [[Novgorod]]u a [[Podneprie|Podnepria]] (zo západu a z juhu krajiny) prišli slovanskí kolonizátori. V [[9. storočie|9. storočí]] tu založili [[Rostov (Jaroslavľská oblasť)|Rostov]] a [[Suzdaľ]]. Začiatkom [[10. storočie|10. sotorčia]] sa oblasť [[Rostov (Jaroslavľská oblasť)|Rostova]] stala závislou od kyjevského kniežaťa [[Oleg (Kyjevská Rus)|Olegovi]] a stala sa súčasťou [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]]. V roku [[989]] knieža [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]] ju zdedil po svojom otcovi [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimírovi I.]], a ten ju v roku [[1010]] dal synovi [[Svätý Boris|Borisovi]]. Po jeho zavraždení [[Sviatopolk I.|Sviatopolkom I.]] v roku [[1015]] bola na území [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] stanovená priama vláda kyjevských kniežat.

V roku [[1095]] [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír II.]] urobil z Rostovského kniežatstva samostatné kniežatstvo a dal ho svojmu druhému synovi [[Juraj Dlhoruký|Jurajovi Dlhorukému]] ([[1095]] -  – [[1157]]). Ten preniesol rezidenciu kniežaťa z [[Rostov (Jaroslavľská oblasť)|Rostova]] do [[Suzdaľ]]a. Upevnil náboženstvo prijaté [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimírom II. Monomachom]] v roku [[988]] a na svoje územie pozýval kolonizátorov zo zahraničia, ktorí sa usadili v novozaložených mestách [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] -  – [[Moskva|Moskve]], [[Dimitrov]]e, [[Uglič]]i, [[Kostroma|Kostrome]] a iných. Počas jeho vlády Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo ekonomicky a politicky rozkvitlo. Zosilnela vrstva šľachty a nastal rozvoj remeselníckej výroby. Veľké zásoby nerastných surovín dovolili [[Juraj Dlhoruký|Jurajovi Dlhorukému]] rozširovať svoj vplyv na susedné územia a miešať sa do osobných sporov ich kniežat. V rokoch [[1132]] -  – [[1135]] sa neúspešne pokúšal prevziať kontrolu nad niekoľkými mestami. V roku [[1147]] uskutočnil vojenské ťaženie na [[Novgorod]] a o dva roky neskôr ([[1149]]) rozpútal bitku proti [[Izjaslav II.|Izjaslavovi II. Mstislavičovi]] ([[1146]] -  – [[1149]]). V roku [[1155]] sa mu podarilo ovládnuť trón kyjevského veľkokniežatstva, kde vládol až do svojej smrti v roku [[1157]].

V roku [[1157]] -  – po smrti [[Juraj Dlhoruký|Juraja Dlhorukého]] -  – sa Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo rozdrobilo na niekoľko menších kniežatstiev. Už v roku [[1161]] však syn [[Juraj Dlhoruký|Juraja Dlhorukého]] -  – [[Andrej I. (Vladimír)|Andrej I. Bogoľubský]] -  – ho znova zjednotil. Zvrhol vládu svojich troch bratov (Mstislava, Vasilka a Vsevoloda) a dvoch príbuzných ([[Mstislav Rostislavič|Mstislava]] a [[Jaropolk Rostislavič|Jaropolka Rostislaviča]]). Aby sa zbavil vplyvu šľachty, preniesol hlavné mesto zo [[Suzdaľ]]a do toho času už veľkého obchodného centra [[Vladimír (ruské mesto)|Vladimíra]]. Tu s podporou miestneho obyvateľstva a svojej družiny začal viesť absolutistickú (samodŕžavnú) politiku. Vzdal sa kyjevského trónu a prijal titul ''Veľké knieža Vladimíra''. V roku [[1169]] -  – [[1170]] si podriadil [[Kyjev]] a [[Novgorod]] a dal ich svojmu bratovi [[Gleb (Kyjevská Rus)|Glebovi]] a spojencovi [[Rurik II. (Kyjevská Rus)|Rurikovi Rostislavičovi]]. Začiatkom 70. rokov [[12. storočie|12. storočia]] uznali podriadenosť Roskovsko-suzdaľského kniežatstva aj [[Polacké kniežatstvo|Polacké]], [[Turovské kniežatstvo|Turovské]], [[Černigovské kniežatstvo|Černigovské]], [[Pereslavské kniežatstvo|Pereslavské]], [[Riazanské kniežatstvo|Riazanské]] a [[Smolenské kniežatstvo]]. AvšakAle invázia kniežaťa [[Smolenské kniežatstvo|Smolenského kniežatstva]] do [[Kyjev]]a v roku [[1173]], ktorý nesúhlasil s podriadením kniežatstva Rostovsko-suzdaľskému sa skončila neúspechom. Knieža bolo zavraždené v roku [[1174]] šľachticmi [[Andrej I. (Vladimír)|Andreja I. Bogoľubského]] pri meste [[Vladimír (ruské mesto)|Vladimír]].

Po smrti kniežaťa [[Andrej I. (Vladimír)|Andreja I. Bogoľubského]] si šľachta vybrala na rostovsko-suzdaľský trón jeho príbuzného [[Mstislav Rostislavič|Mstislava Rostislaviča]]. [[Suzdaľ]] a [[Vladimír (ruské mesto)|Vladimír]] dostal Mstislavov brat [[Jaropolk Rostislavič|Jaropolk]]. V roku [[1175]] však boli vyhnaní [[Michal I. (Vladimír)|Andrejom Michalkom]] ([[1174]] -  – [[1176]]) a [[Vsevolod III.|Vsevolodom III.]] ([[1176]] -  – [[1212]]). [[Michal I. (Vladimír)|Andrej Michalko]] sa stal kniežaťom rostovsko-suzdaľského kniežatstva a [[Vsevolod III.]] rostovským kniežaťom.

V zahraníčnej politike [[Vsevolod III.]] pokračoval v kurze, ktorý nastolili jeho otec a brat. AvšakAle už počas jeho vlády sa začalo územie Rostovsko-suzdaľského kniežatstva rozpadať. V roku [[1208]] dal územie [[Rostov (Jaroslavľská oblasť)|Rostova]] do opatery svojim synom [[Konštatntín I. (Vladimír)|Konštantínovi I.]] ([[1216]] -  – [[1218]]) a [[Jaroslav II. (Vladimír)|Jaroslavovi II.]] ([[1238]] -  – [[1246]]). Po smrti ich otca v roku [[1212]] sa medzi troma bratmi v roku [[1214]] rozpútala vojna, ktorú ukončilo víťazstvo [[Konštantín I. (Vladimír)|Konštantína I.]] v roku [[1216]] a hoci sa stal kniežaťom, dosiahnuť jednotu kniežatstva sa mu nepodarilo. V rokoch [[1216]] -  – [[1217]] rozdelil svoje územie medzi svojich štyroch bratov. [[Juraj II. (Vladimír)|Juraj II.]] ([[1212]] -  – [[1216]] a [[1218]] -  – [[1238]]) získal oblasť [[Suzdaľ]]a, [[Jaroslav II. (Vladimír)|Jaroslav II.]] ([[1238]] -  – [[1246]]) Pereslavskú oblasť a svojím mladším bratom [[Sviatoslav III. (Vladimír)|Sviatoslavovi]] a Vladimírovi územia okolo mesta [[Juriev-Poľský]] a [[Starodub]].

Po smrti [[Konštantín I. (Vladimír)|Konštantína I.]] na trón nastúpil [[Juraj II. (Vladimír)|Juraj II.]] ([[1218]] -  – [[1238]]). Ten rozdelil územia svojho kniežatstva svojim dvom synom. Vasilko dostal [[Rostov (Jaroslavľská oblasť)|Rostov]], [[Kostroma|Kostromu]] a [[Halič]] a Vsevolod [[Jaroslavľ]] a [[Uglič]]. Po rozpade Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva na jeho území vzniklo 10 osobitných kniežactiev -  – Rostovské, Suzdaľské, Pereslavské, Jurievské, Starodubské, Gorodecké, Jaroslavské, Ugličské, Kostromské a Galické kniežatstvo, nad ktorými vladimírske knieža už malo len formálnu nadvládu.

Na prelome februára a marca [[1238]] do severovýchodnej časti bývalej [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] vpadli [[Tatári]]. Vojská Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva vrátane kniežaťa [[Juraj II. (Vladimír)|Juraja II.]] v boji padli. Mnoho miest bolo [[Tatári|Tatármi]] vyplienených vrátane [[Vladimír (ruské mesto)|Vladimíra]], [[Rostov (Jaroslavľská oblasť)|Rostova]], [[Suzdaľ|Suzdaľa]]a a iných. Po prechode tatárskeho frontu sa na kniežacom tróne objavil [[Jaroslav II. (Vladimír)|Jaroslav II. Vsevolodič]] ([[1238]] -  – [[1246]]), ktorý rozdelené územia Rostovsko-suzdaľského kniežatstva dal svojim bratom. [[Sviatoslav III. (Vladimír)|Sviatoslavovi]] a Ivanovi (Suzdaľské a Starodubské kniežatstvo), staršiemu [[Alexander Nevský|Alexandrovi]] (Pereslavské kniežatstvo) a príbuznému Borisovi Vasilkovi (Rostovské kniežatstvo). V roku [[1243]] [[Jaroslav II. (Vladimír)|Jaroslav II. Vsevolodič]] dostal zákupné právo na Vladimírske veľkokniežatstvo avšakale počas vlády jeho nasledovníkov -  – brata [[Sviatoslav III. (Vladimír)|Sviatoslava III.]] ([[1246]] -  – [[1247]]), synov [[Andrej II. (Vladimír)|Andreja II.]] ([[1247]] -  – [[1252]]), [[Alexander Nevský|Alexandra]] ([[1252]] -  – [[1263]]), [[Jaroslav III. (Vladimír)|Jaroslava III.]] ([[1263]] -  – [[1272]]), [[Vasilij I. (Vladimír)|Vasilija I.]] ([[1272]] -  – [[1276]]) a vnukov [[Dmitrij (Vladimír)|Dmitrija]] ([[1277]] -  – [[1293]]) a [[Andrej III. (Vladimír)|Andreja III.]] ([[1293]] -  – [[1304]]) proces drobenia kniežatstva silnel.

V roku [[1247]] vznikli [[Tverské kniežatstvo|Tverské]] (zakladateľ [[Jaroslav III. (Vladimír)|Jaroslav III. Jaroslavič]] [[1263]] -  – [[1271]]) a v roku [[1283]] [[Moskovské kniežatstvo]] ([[Daniel (moskovské kniežatstvo)|Daniel Alexandrovič]] [[1263]] -  – [[1303]]). Hoci sa v roku [[1299]] z [[Kyjev]]a do [[Vladimír (ruské mesto)|Vladimíra]] presťahoval metropolita ruskej pravoslávnej cirkvi, jeho úloha ako hlavného mesta postupne klesala. Od konca [[13. storočie|13. storočia]] kniežatá prestali používať svoju stálu rezidenciu v tomto meste.

V prvej tretine [[14. storočie|14. storočia]] hlavnú úlohu na území bývalej severovýchodnej časti [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] začína hrať [[Moskva]] a [[Tver]], ktoré medzi sebou bojovali o zisk trónu Vladimírskeho veľkokniežatstva. V rokoch [[1305]] -  – [[1317]] ho získal [[Michal III. (Vladimír)|Michal Jaroslavič Tverský]], po ňom [[Juraj III. (Moskovské kniežatstvo)|Juraj III. Daniilovič Moskovský]] ([[1317]] -  – [[1322]]), [[Dmitrij II.|Dmitrij Michajlovič Tverský]] ([[1322]] -  – [[1326]]), [[Alexander I. (Tverské kniežatstvo)|Alexander Michajlovič Tverský]] ([[1326]] -  – [[1327]]) a nakoniec [[Ivan I. (Moskovské kniežatstvo)|Ivan I. Daniilovič Kalita]] [[1327]] -  – [[1341]]. Po [[Ivan I. (Moskovské kniežatstvo)|Ivanovi I.]] začali vo Vladimírsko-suzdaľskom kniežatstve vládnuť iba moskovské kniežatá, okrem obdobia rokov [[1359]] -  – [[1362]].

V tom čase titul ''veľkoknieža'' mali aj súperi z [[Tverské kniežatstvo|tverského]] a [[suzdaľsko-nižnonovgorodské kniežatstvo|suzdaľsko-nižnonovgorodského kniežatstva]]. Boj o kontrolu severovýchodnej časti bývalého územia [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] počas [[14. storočie|14.]] -  – [[15. storočie|15. storočia]] sa skončil víťazstvom moskovských kniežat, ktoré toto územie postupne včleňovali do [[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie -  – 1721)|Moskovského štátu]] -  – [[Pereslavské kniežatstvo]] ([[1302]]), [[Možajsk]] ([[1303]]), [[Uglič]] ([[1329]]), Vladimírske, Starodubské, Galické Kostromské a Dimitrovské kniežatstvo ([[1362]] -  – [[1364]]), oblasť Bieleho jazera ([[1389]]), [[Nižný Novgorod|Nižného Novgorodu]] ([[1393]]), [[Suzdaľ]]a ([[1451]]), [[Jaroslavľ]]a ([[1463]]), [[Rostov (Jaroslavľská oblasť)|Rostova]] ([[1474]]) a [[Tver]]u ([[1485]]).