Valašsko (Rumunsko): Rozdiel medzi revíziami

'''Valašsko''' (po [[rumunčina|rumunsky]]: ''Ţara Românească'' -  – „''Rumunská krajina''“, a tiež '' Vlahia'' alebo ''Valahia'') je názov historickej krajiny a kniežatstva (od [[stredovek]]u do [[19. storočie|19. storočia]]) na území súčasného [[Rumunsko|Rumunska]]. Spolu s [[Moldavsko]]m a [[Sedmohradsko]]m tvorí od roku [[1859]] Rumunsko (veľmocami uznané až roku [[1878]]).

Mnoho latinských historických dokumentov potvrdzuje pretrvávanie ľudového latinského jazyka na Balkáne až do konca piateho storočia. Kolonizácia Balkánskeho polostrova bola dokončená do konca siedmeho storočia. Slovanský vpád spôsobil, že [[Dácko]] -  – románske, a [[Trácko]] -  – románske kmene hľadali útočisko v pohoriach [[Rhodope]], [[Pindus]], [[Epirus]]. Ich potomkovia boli neskoršie nazývaní Wallachi, alebo Blachi.

Termín [[Blachernae]] spomína kronika z desiateho storočia ako názov predmestia v [[Konštantínopol]]e, bolo odvodené od skýtskeho vojvodcu Blachernos, ktorý padol v Konštantínopole. Mohol by byť, podľa Popa Lissenau, „zapletený do termínu Blach, Wallach {Blacernoi, potomok, alebo syn Wallacha.”}

V [[8. storočie|8. storočí]], sa spomínajú „Rinchini a Blachorinchini“ ako útočníci na kláštor Castamonitu. V roku [[976]] byzantský autor [[Kedrenos]], hovorí, že brat bulharského kráľa Samuel bol zabitý „Wallach wagoners uprostred Castoria a Prespa v Macedónsku”. V roku [[980]] Basil II. -  – Bulgaroktonos, vyhlásil vládu nad Walachmi v Thesalii. V roku [[1014]] bol kráľ Samuel porazený medzi kopcami Serres a Melnik v pohorí Kimbaloggoi, Po latinsky: Campulung Walachia. Spomína sa v roku [[1300]].

Poodle Cecaumenos {Strategicon v roku 1066}:„''Wallachs, Epirus, Thesalia, atd…všetci prišli zo severu a pochádzali z Dákov a Bessi {Trákov}, ktorí boli pozdĺž rieky Sáva''” Tu tiež kronikár spomína severo - juznýjužný pohyb postulovaný maďarskými historikmi, ktorý neberie ohľad na rímske pokračovanie v Dacii.

V roku [[1190]] Assanids žiadal o pomoc kmene na sever od Podunajskej nížiny, aby premohli Byzantíncov. Byzantský spisovatelia sa zmieňujú o „Cumani a Wallachi",ako „''divokí bojovníci zo severu''.” Spomína Patriarchát menom Valašsko -  – Hungaro -  – Vlachia a Moldavsko Ruso -  – Vlachia. Tiež ich pomenovali aj: „Ongari Infideli”, podľa kroniky Štefana Magna, ktorý zostavil úderné prepadové oddiely byzantskej armády, keď opätovne dobyli Konštantínopol v priebehu noci z 24. na [[25. júl]]a [[1261]], kde sa nespomínajú [[Kumáni]], ale “Dunajský Valasi.”