Teplota topenia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: == Súvisiace články == → == Pozri aj ==, 350 - 1 → 350 – 1 (4), - →  –  (8), replaced:   →   (9)
Riadok 1:
[[Súbor:Melting_curve_of_waterMelting curve of water.jpg|thumb|250px|Závislosť teploty topenia [[ľad]]u od tlaku.]]
'''Teplota topenia''' alebo '''teplota tavenia''' je [[teplota]], pri ktorej látka mení [[skupenstvo]] z tuhého na kvapalné. [[Kryštálová sústava|Kryštalická látka]], ktorá sa skladá z jediného [[prvok|prvku]], alebo jedinej [[zlúčenina|zlúčeniny]] má svoju charakteristickú teplotu topenia. Celá premena z tuhej látky na kvapalnú prebehne pri konštantnej teplote.
 
Kryštalické látky z viacerých fáz ([[zliatina]]) alebo [[amorfná látka|amorfné látky]] ([[sklo]], [[keramika|keramické]] látky, [[termoplast]]y, [[tuk]]y) nemajú určitú teplotu topenia, mäknú a menia sa na [[kvapalina|kvapalinu]] v rozmedzí určitých teplôt tzv. ''intervale tavenia''.
 
Teplota topenia mierne závisí od [[tlak]]u, menej ako [[teplota varu]]. Chemickým prvkom s najvyššou teplotou topenia je [[volfrám]] - 3410  – 3 410 °C. Naproti tomu [[hélium]] existuje v tuhom skupenstve iba pri teplotách blízkych [[absolútna nula|absolútnej nule]] a tlaku 20 krát vyššom ako je [[atmosférický tlak|atmosférický]].
 
== Teplota tuhnutia ==
Riadok 11:
== Teplota tavenia zliatin ==
Pri zliatinách je teplota (interval teplôt) tavenia závislá od zloženia zliatiny. Pri zliatinách dvoch v sebe úplne rozpustných zložiek plynulo prechádza od teploty tavenia jednej k teplote tavenia druhej. Pri zliatinách s čiastočnou rozpustnosťou, alebo s úplnou nerozpustnosťou, ktoré tvoria [[eutektikum]] je vo väčšine prípadov táto teplota pre akékoľvek zloženie nižšia ako teplota tavenia čistých zložiek z ktorých je zliatina zložená. Minimum sa dosiahne práve pri eutektickom zložení, pri ktorom sa zároveň interval teplôt zúži na jednu teplotu tzv. ''eutektický bod''. Napríklad pre zliatinu [[železo|železa]] s [[uhlík]]om platí:
* teplota tavenia čistého železa -  – '''1539 1 539 °C'''
* interval teplôt tavenia zliatiny s 0,4 % uhlíka - 1460  – 1 460 °C až 1502 1 502 °C
* teplota tavenia zliatiny so 4,3 % uhlíka (eutektikum) -  – '''1147 1 147 °C'''
* interval teplôt tavenia zliatiny s 6,67 % uhlíka ([[cementit]]) - 1147  – 1 147 °C až 1800 1 800 °C
 
== Význam ==
Teplota tavenia má význam pre mnohé technické oblasti, napríklad: [[odlievanie]], [[zváranie]] alebo [[pokovovanie]]. V minulosti slúžila teplota topenia ľadu (tuhnutia vody) ako jedna z referenčných hodnôt pre stanovenie teplotných stupníc: [[Celziova stupnica|Celziovej]] -  – 0  °C, upravenej [[Fahrenheitova stupnica|Fahrenheitovej]] -  – 32  °F a [[Réaumurova stupnica|Réaumurovej]] -  – 0°R.
 
== Príklady teplôt topenia ==
Riadok 48:
| [[Uhlík]] || 3 550 || 3 823
|-
|[[Oceľ]] || 1 350 -  – 1 400 || 1 623 -  – 1 673
|-
|[[Meď]] || 1 083 || 1 356
Riadok 62:
|[[Maslo]] || 32 || 305
|-
|[[Vosk]] || 38 -  – 56 || 311 -  – 329
|-
|[[Vzduch]] || -213 || 60
|}
 
== SúvisiacePozri článkyaj ==
* [[topenie]]
* [[tuhnutie]]