Fázová premena: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot: Zmena šablóny: Bezzdroja |
d typo gram |
||
Riadok 4:
== Základné pojmy ==
Pri fázovej premene sa vždy náhle zmenia niektoré jej vlastnosti, napr. [[hustota]], [[tepelná vodivosť]], [[merná tepelná kapacita]], [[objem]] a pod. Za určitých okolností môžu v sústave existovať aj dve (tri) fázy jednej látky súčasne. Látka (časti látky) vtedy voľne prechádzajú z jedného [[skupenstvo|skupenstva]] do druhého. Príkladom je voda, ktorá za určitej kombinácie teploty a tlaku existuje súčasne vo všetkých svojich skupenstvách ([[para]], [[voda]], [[ľad]]) tzv. [[trojný bod]]
== Druhy fázových prechodov ==
Riadok 35:
Fázové prechody prvého druhu sú tie, pri ktorých dochádza ku kvalitatívnej zmene fázy látky: z nesymetrickej na viac symetrickú. Je intuitívne zrejmé, že kvalitatívna zmena musí byť popísaná nespojitými funkciami. Usporiadanosť systému opisuje entropia. Tá sa pri fázovom prechode prvého druhu mení nespojite. Neskôr vysvetlíme, že funkcia, na základe ktorej opisujeme fázový prechod, je chemický potenciál. Klasická klasifikácia fázových prechodov pochádza od Paula Ehrenfesta. Podľa nej prechody prvého druhu sú tie, pri ktorých charakteristiky získané z chemického potenciálu sú nespojité. Postupne vysvetlíme, že klasická Ehrenfestova klasifikácia fázových prechodov nie je adekvátna.
'''Fázové prechody druhého druhu''' sú tzv. spojité prechody. Dobrým príkladom je vyparovanie vody. Rovnako, ako voda, aj para je vysoko symetrická. Presnejšie, grupa symetrií pary a vody je presne tá istá: voda aj para sa vyznačujú spojitou translačnou aj rotačnou symetriou. Kvapalina sa totiž vyparuje pri každej teplote. Ak teda uvažujeme izolovaný systém, v ktorom je kvapalina, je tam automaticky aj jej para. Pri adiabatickom zvyšovaní teploty sa zvyšuje koncentrácia pary, ale obe fázy, kvapalná aj plynná, sú v dynamickej rovnováhe. Kvapalina postupne, spojite, prechádza do plynnej fázy. Pre fázové prechody 2. druhu je charakteristické, že obe fázy sa nelíšia kvalitatívne, len kvantitatívne. Napr. voda a para sa líšia koncentráciou častíc a intenzitou interakcie (častice plynnej fázy interagujú slabšie), ale nie stupňom symetrie. Pre fázové prechody 2. druhu existuje tzv. kritický bod, v ktorom sa obidve fázy stávajú nerozlíšiteľné a sústava sa stáva homogénnou. V skutočnosti proces vyparovania nemusí prejsť kritickým bodom. V bode fázového prechodu vtedy koexistujú (v dynamickej rovnováhe) dve rozlíšiteľné fázy a jedná so o prechod 1. druhu. Ak sa ale sústava dostane do kritického bodu, rozdiel hustôt oboch fáz sa stáva nulový, fázy sú nerozlíšiteľné a
Ďalšou zaujímavou a dôležitou vlastnosťou prechodov druhého druhu je ich univerzalita. Ako vysvetlíme, kritické správanie sústavy závisí len od dimenzie sústavy a dimenzionality tzv. parametra usporiadania.
Riadok 50:
* Tepelná
::Teploty oboch fáz sú rovnaké, nedochádza k usmernenému toku energie z jednej fázy do druhej.
:::<math>T_1\;\;=\;\;T_2</math>
* Mechanická
Riadok 56:
:::<math>X_1\;\;=\;\;X_2</math>
* Chemická
::Chemické potenciály oboch fáz sú rovnaké, teda počet častíc oboch fáz zostáva rovnaký (ale to neznamená, že obe fázy majú rovnaký počet častíc).
:::<math>\mu_1(X, T)\;\;=\;\;\mu_2(X, T)</math>
V rovnici pre chemickú rovnováhu sme chemický potenciál vyjadrili ako funkciu teploty a zovšeobecnenej sily, ktoré sú pre obe fázy rovnaké v dôsledku tepelnej a mechanickej rovnováhy. Táto rovnica hovorí, že chemický potenciál je v bode fázového prechodu spojitý. Táto vlastnosť je spoločná prechodom prvého aj druhého druhu. Z rovnosti chemických potenciálov môžeme vyjadriť zovšeobecnenú silu ako funkciu teploty, napr. tlak ako funkciu teploty:
Riadok 78:
<math>V\;\;=\;\;\left(\frac{\partial G}{\partial P}\right)_T</math>
Pri fázových prechodoch prvého druhu sa teda entropia a (pre konkrétnosť) objem menia nespojite. To je v súlade s tým, že dochádza ku kvalitatívnej zmene z usporiadanej nesymetrickej fázy (ľad) s nízkou entropiou na neusporiadanú symetrickejšiu fázu s vyššou entropiou (voda) alebo naopak. Označme <math>\Delta S</math> skok entropie. Uvažujme napr. topenie ľadu pri normálnom tlaku. Ak je teplota ľadu nižšia než nula stupňov Celzia, dodávanie tepla spôsobí zvyšovanie teploty ľadu. Pri nula stupňoch sa zvyšovanie teploty zastaví, a dodávané teplo sa začne spotrebúvať na rozrušovanie kryštalickej mriežky, ľad sa začne topiť. Teplo dodané ľadu, kým sa celý neroztopí, sa nazývy latentné teplo a platí preň
Řádek 88 ⟶ 87:
{{Fázová premena}}
==
*[[Fázový diagram]]
*[[Skupenstvo]]
|