Nahuatl: Rozdiel medzi revíziami

 

 

== Dejiny ==

Najnápadnejšou črtou podstatného mena je určitý člen ''-tli'', archaickejší ''-in'' (napr. ''michtli'', ''michin'' - ryba); pred samohláskou sa redukuje na ''-tl'' (napr. ''atl'' - voda); po spoluhláske ''l'' sa mení na ''-li'' (napr. ''calli'' - dom). Nie všetky [[substantíva]] majú člen. Množné číslo sa tvorí rozličnými spôsobmi: reduplikáciou prvej slabiky (napr. ''coatl'' - had; ''cocoa'' - hady), vynechaním koncového ''-tl'' a glotalizáciou poslednej slabiky (napr. ''cihuatl'' - žena; ''cihua'' - ženy), najčastejšie však koncovkami ''-me'', ''-tin'', ''-que'' (napr. ''tepetl'' - hora; ''tepeme'' - hory). Niekedy sa kombinuje viacero prostriedkov. Substantíva možno modifikovať rozličnými odvodzovacími sufixmi. Za základný tvar slovesa sa pokladá 3. osoba prítomného času. Osobnými ukazovateľmi sú prefixy ''ni-'', ''ti-'', ''0-'', ''ti-'', ''an-'', ''0-''. Najnápadnejšou črtou aztéckeho slovesa (klasického nahuatlu) bola inkorporácia, t. j. vkladanie menného objektu medzi prefix osoby a čísla a slovesný tvar; ak nebol pri tranzitívnom slovese objekt vyjadrený, pridávala sa za agentívny prefix predpona ''te-'', pokiaľ išlo o osobu, alebo ''tla-'', pokiaľ išlo o vec; napr. ''nitenotza'' - volám niekoho; ''nitlacua'' - niečo jem. Centrom vetnej štruktúry v jazyku nahuatl bolo sloveso; subjekt a objekt mohol byť vyjadrený inflexionálnymi prefixmi alebo inkorporovanými nominálnymi kmeňmi.

 

 

== Externé odkazy ==