Kleomenes I.: Rozdiel medzi revíziami

|nástupca = [[LeonidasLeónidas I.]]

'''Kleomenes I.''' ({{V jazyku|grc|Κλεομένης}}) bol [[kráľ]]om [[Sparta (starovek)|Sparty]] približne od roku [[520 pred Kr.]] do roku [[490 pred Kr.]] Pochádzal z kráľovského rodu [[Agiovci|Agiovcov]]. Jeho spolukráľmi z rodu [[Eurypontovci|Eurypontovcov]] boli [[Aristón (kráľ Sparty)|Aristón]] (vládol cca 550 – 515 pred Kr.), [[DemaratosDémaratos]] (vládol 515 – 491 pred Kr.) a [[LeotychidasLeótychidas II.]] (vládol 491 – 469 pred Kr.).

Kleomenes bol najstarším synom kráľa [[Anaxandridas II.|Anaxandrida]], ktorému sa s prvou manželkou nedarilo splodiť potomka. S návrhom [[efor]]ov, aby sa s ňou kvôli hrozbe vymretia dynastie Agiovcov rozviedol, nesúhlasil. Navrhli mu preto uzavrieť ďalšie manželstvo. Oženil sa teda s Prinetades a z tohto manželstva sa narodil Kleomenes. S odstupom času sa však aj prvej manželke narodili deti Darieus, Kleombrotos a LeonidasLeónidas.

Spartské vojsko pod vedením kráľa Kleomena vyhnalo v roku [[510 pred Kr.]] z [[Atény|Atén]] [[tyran]]a [[Hippias|Hippia]]. S Kleomenovou pomocou sa na čelo väčšej časti aténskej aristokracie dostal [[Isagoras]], ktorý vyhnal svojho súpera [[Kleisthenes|Kleisthena]], reprezentanta ľudu, ale keď muselo opustiť Atény ďalších päťsto rodín a pokúsil sa obnoviť starú ústavu, Aténčania povstali a Kleomenes bol nútený opustiť Atény. Onedlho vyhnali z Atén aj Isagora a KleistenesKleisthenes sa vrátil a začal uskutočňovať rozsiahlu štátnu reformu. Kleomenes ešte zorganizoval vojenskú výpravu proti Aténam, ale pre nezhody so spojencami a so svojim spolukráľom DemaratomDémaratom sa nakoniec nedokončila a výprava sa vrátila domov. V Sparte po návrate oboch kráľov vydali zákon, ktorý do budúcnosti zakazoval viesť vojenskú výpravu súčasne obomi kráľmi.

V roku [[492 pred Kr.]] Peržania dobyli [[Trácia (historické územie)|Trákiu]] a [[Macedónia (historické územie)|Macedóniu]]. [[Maiandres]], nástupca [[Polykretes|Polykrata]] na ostrove [[Samos]], utiekol z obavy pred Peržanmi do Sparty, kde požiadal Kleomena o [[azyl]], ale on jeho prosbu odmietol z obavy pred Peržanmi. Postupom času však rástla odhodlanosť Sparty čeliť perzskej hrozbe. Keď Peržania posielali vyslancov do gréckych štátov s požiadavkou o zem a vodu (symbol kapitulácie,) v Sparte dvoch vyslancov požadujúcich túto žiadosť nahnevaný dav hodil do studne. Zavraždenie vyslancov bolo pre Spartu podľa ich zákonov nečestné, preto do Perzie odišli dobrovoľne dvaja Sparťania, aby tam za tento čin zaplatili svojimi životmi. Keď sa neďaleký ostrov [[Aigina]] podriadil žiadosti perzských vyslancov, Kleomenes sa tentokrát už rozhodol potrestať zodpovedných za kapituláciu, ale jeho spolukráľ DemaratosDémaratos s týmto krokom nesúhlasil.

== Zosadenie DemorataDémorata ==

V spore, ktorý medzi nimi vznikol, Kleomenes obvinil DemarataDémarata, že vládne neprávom, lebo nie je synom kráľa. Dôkaz o tom si zadovážil v [[Delfská veštiareň|Delfskej veštiarni]], keď to potvrdila [[Pýtia]] a DemaratosDémaratos na to ušiel k Peržanom. Jeho miesto zaujal [[LeotychidasLeótychidas]]. Po čase však vyšlo najavo, že Pýtia bola podplatená a tentoraz musel ujsť Kleomenes.

Kleomenes našiel útočisko v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]] potom v [[Arkádia|Arkádii]]. Pokúsil sa vrátiť, keď to nešlo po dobrom, zháňal spojencov a vojsko. Sparťania Kleomena v roku [[490 pred Kr.]] zavolali späť, ale hneď po príchode ho zajali a tu sa verzie jeho ďalšieho osudu podľa antických historikov rozchádzajú. Podľa jednej verzie spáchal vo väzení samovraždu, podľa druhej spáchal tiež samovraždu, ale po kameňovaní spartského davu, keď ho efori vyhlásili za šialeného. Keďže nemal potomka po meči jeho nástupcom sa stal nevlastný brat [[LeonidasLeónidas I.|LeonidasLeónidas]].