Valentín I. Druget: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3:
'''Valentín [[Druget]](h)''' (maĎ. ''Drugeth Bálint'') bol od roku 1600 bol [[zemplín]]skym [[župan]]om.
Narodil sa v roku 1577, bol dvakrát ženatý-s Alžbetou Rákociovou a Kristínou Horvátovou. Valentín I. bol kráľom Rudolfom menovaný za Zemplínského župana 1.marca 1600 po smrti svojho staršieho brata. Predpísanú prísahu na tento úrad zložil 3.mája v tom istom roku, vo veku 22 rokov na hrade Zemplín so slovami, že ''tento úrad bude viesť verne a spravodlivo''.
Bol synom [[Štefan V. Drugeth|Štefana Drugetha]]. Roku 1600 mal 22 rokov. Udržiava si po otcovi reformovanú vieru. Aj on sa zúčastnil na bojoch proti Turkom. Roku 1604 sa pridal k Bocskayovmu povstaniu a v apríli [[1605]] ho zvolili za jedného z hlavných veliteľov povstaleckých vojsk.▼
▲Bol synom [[Štefan V. Drugeth|Štefana Drugetha]]
S Valentínom sa spája aj jedna nepríjemná udalosť, ktorú kronikár opísal takto
Řádek 19 ⟶ 21:
: ''"16.marca v roku 1612 zomrel pozostalý syn váženého a veľkomožného Valentína Humenského, Štefan (VI.), ktorý zomrel ako jeho otec-suspicione veneni (na podozrenie z otravy). Predchádzajúceho dňa ešte hostil Juraja III. Humenského (ktorý bol jeho strýkom). Hneď tretieho dňa sa Juraj (III.) ubytováva na Užhorodskom hrade."''
Ním sa táto Drugethovská vetva skončila.
==Úryvky z denníka==
Ukážky z jeho denníka, ktorý začína vojnovou výpravou pri Bodrogkeresture
: ''" Veľkú krajinskú zástavu vztýčili na kerestúrskych poliach a dal som vystreliť tri rany z mažiara, ktorý som mal so sebou. Odkázal som vojakom, ktorí sú verní môjmu milostivému pánovi, aby prišli pod jeho zástavu a pod jeho zástavu a pod jeho zbrane. Toho dňa som nariadil, aby 17 oddielov vojska jeho kniežacej milosti pristúpilo k mestečku Serencs. Ďalšie štyri oddielysa potom pripojili k nám, keď som nariadil postavenie do pozoru, zvolal som trikrát Ježiš a s 21 oddielmi, s radosťou v srdci, vykročili sme v mene Ježišovom vpred. V ten deň sa k nám pripojili dvaja begovi zástupcovia. Na vzhľad boli tieto ich husté turecké šíky veľmi pekné. Boli to mladíci a nebolo medzi nimi veľa starších. Mali správne ľudské chovanie, hoci bolo tam veľa pohanov. Keď sme sa spojili s hordou pod mojou zástavou, zaspievali sme pánovi našu peknú pieseň Hrad prepevný je pán boh náš. Vtedy nám begovia odkázali, že uverili, že vyznávanie jediného boha v zmysle toho spevu a dúfajú, že hovoríme pravdu. Ale hajdúsi hovorili toto, všetko je možné, tak povediac aj bez našeho kvetnatého spevu môžeme upadnúť do pochybností, lebo my, chudáci hajdúsi, sme nečítali sväté žalmy."''
V ďalších dňoch postupoval s vojskom ďalej. Cez Fiľakovo a Lučenec sa dostal 14.júla 1605 k Zvolenu a napadol ho. Odtiaľ potom postupoval ku Sokolcu a Novým Zámkom. Vo svojom denníku uvádza nasledovné
: ''"2.septembra hostil som pašu s mnohými begmi a najhlavnejšími Turkami a Tatármi v poľnom šiatri. Bola to bohatá hostina, lebo pili z mís a rukami trhali si jedlo, a keď sa viackrát najedli, vstali a prišli ďalší biedni Tatári na ich miesto na konci stola. Bolo tu päť, šesť stolov, za ktorými sedeli páni z Turkov a Tatárov. Keď sa najedli do sýtosti, navzájom si utierali ruky a brady do kuftanov, ako to bolo zvykom u pohanov."''
==Externé odkazy==
| |||