Občianska vojna v Líbyi: Rozdiel medzi revíziami

|dátum =[[15.2 február|15. február 2011]] – -doteraz

|protivník1 = Povstalci[[Súbor:Flag of Libya (1951).svg|25px|border]] protiDočasná kadafihonárodná silyrada<br s/> leteckou{{flagicon|NATO}} pomocouLetectvo [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]

|velitel1 =[[Mustafa Abdul JalilDžalíl]] <br /> [[Mahmúd Džibríl]]

|sila1 =17 000 vojakov a dobrovoľníkov

|sila2 =10 000 až 20 000 vojakov

|straty1 = 50005 000 až 60006 000 mŕtvych

|straty2 = 2000 až 22002 300 mŕtvych

|straty3straty =

'''Občianska vojna v Líbyi''' začala demonštráciami a protestmiprotestami v nadväznostinadväzujúcimi na [[arabská jar|vlnuvlny protestov]] v inýchostatných arabských krajinách. LíbyjčaniaPrvé protestovaliz odnich sa objavili už [[13. január|13. januára 2011]] hlavnea protiľudia vodcoviv nich žiadali koniec 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka [[Muammar Káddáfí|MuammaruMuammara KaddáfímuKaddáfího]] v krajine. Režim na ne reagoval strieľanímstreľbou do demonštrantov a ďalším nasadením armády, vrátane lietadiel.<ref>http://www.sme.sk/c/5776368/libya-nasadila-proti-demonstrantom-bojove-lietadla.html</ref> kBezprostredné potlačeniupočty protestov.ľudských Počty mŕtvychobetí sa rôznia, samotná Líbya 23. februára priznávalapriznala 300, Taliansko odhadujeich odhadovalo až na niekoľko tisíc.<ref name="ceskenoviny.cz">[http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/kaddafiho-podporily-desitky-lidi-tisice-demonstrovaly-proti-nemu/600381]</ref> DemonštrovaloNajmasovejšie sademonštrácie predovšetkýmprebiehali v najväčších mestách ([[Tripolis]], [[Bengází]], [[Al-BajdáMisráta]]), ale aj inde.[[Tobruk]]), Demonštrujúcidemonštrujúci podpaľovaliprepadávali policajné stanice, dostalikde sa im dostali do rúk aj vojenské zbrane a situácia dospela až k otvorenému povstaniu. Na stranu odporcov režimu sa postupne pridalipridala aj častičasť vojenskýchsilových sílzložiek. Režim potom postupne prišiel o celý východvýchodnú časť Líbye, a líbyjsko-egyptskú hranicu začalitak strážiťovládli vzbúrenci.

[[Súbor:Flag of Libya (1951).svg|thumb|Vlajka bývalého líbyjskéhoLíbyjského kráľovstva, teraz využívaná povstalcami]]

Špekulovalo sa o tom, že plukovník Káddafí opustil krajinu. Ten však [[22. februára]] vystúpil v televízii a vyhlásil, že "''vodcom revolúcie"'', ktorú vedie už dlhšie ako 40 rokov, zostane. Zároveň pohrozil, že začnú bitky.<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/rozhorceny-kaddafi-odmitl-odstoupit-radeji-zemre-jako-mucednik/599991]</ref> Vyzval tiež svojich priaznivcov k verejnej podpore, deň na to sa ich však zišlo len asi 150. [[28. februára]] poskytol západným médiám rozhovor, v ktorom odmietol rezignáciu, pretože nevykonáva žiadnu oficiálnu funkciu a posťažoval si na to, že ho západné krajiny opustili a nerozumejú politickému systému Líbye. Tiež sa vyjadril v tom zmysle, že všetci jeho ľudia ho "milujú" a zomreli by, len aby ho ochránili.<ref>[http://zahranicni.ihned.cz/c1-50847690-kaddafi-pozval-zahranicni-novinare-do-kavarny-lide-me-miluji-rekl-jim]</ref>

Potom, čo režim stratil kontrolu nad východom krajiny, kdevrátane sadruhej nachádzanajväčšej okremlíbyjskej iného druhé najväčšie líbyjske mestometropoly [[Bengází]], začali tamojší ľudia oslavovať a odovzdávať ukoristené zbrane. Pri oslavách začali používať červeno-zelenočierno-čiernezelenú vlajkytrikolóru, pripomienkuvlajku obdobíbývalého predLíbyjského Kaddafimkráľovstva.<ref name="ceskenoviny.cz"/> Pod kontrolou Kaddáfího zostalo len niekoľko miest na západe krajiny a predovšetkým hlavné mesto Tripolis, o ktorom médiá predpokladali najťažšie boje, pretože Kaddáfí sa nemienil vzdať a oprieť sa mohol minimálne o svoju elitnú prezidentskú gardu, ktorú tvorilo 3 000 dobre vyzbrojených a vycvičených mužov. Podľa správ z miesta boli v uliciach hlavného mesta tanky a žoldnieri z cudzích krajín, ktoré Kaddáfí najal a ktorí strieľali aj po tých, čo sa snažili pomôcť zraneným.<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/kaddafi-uz-zrejme-nekontroluje-situaci-v-libyi-lide-dal-utikaji/601881]</ref>

Ako vedúci zložka povstania sa sformovala [[Dočasná národná prechodná rada]] (arabsky: الجمهورية الليبية al-Jumhūriyya al-Lībiyya), tiež označovaná ako Národná rada. Táto rada uskutočnila svoje ustanovujúce stretnutie [[5. marec|5. marca 2011]] v [[Bengází]], kde sa tiež označila za "jediného legitímneho predstaviteľa celej Líbya"Líbye a krajinena začalajej označovaťúzemí pomenovaním''Líbyjskú Líbyjská republikarepubliku''.<ref name="ntclibya.org">[http://ntclibya.org/english/founding-statement-of-the-interim-transitional-national-council/]</ref> Prvou krajinou, ktorá [[10. marec|10. marca 2011]] Radu oficiálne uznala ako legitímneho predstaviteľa líbyjského štátu, bolo [[Francúzsko]] 10. marca 2011 <ref name="ntclibya.org"/><ref>[http://zahranicni.ihned.cz/c1-51068190-sarkozy-bezletova-zona-nestaci-zamerme-se-na-konkretni-cile-v-libyi]</ref>. Z Arabských štátov ako prvý uznal rebelmi ustanovenú vládu [[Katar]]<ref>[http://zpravy.idnes.cz/libyjsti-povstalci-chteji-zacit-vyvazet-ropu-pomuze-jim-pry-katar-1fp-/zahranicni.asp?c=A110328_114436_zahranicni_ipl]</ref>, ktorý tiež ako prvý z arabských krajín vojensky podporil vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou.

[[21. august|21. augusta]] 2011 sa povstalci, ktorý sav snažiasnahe zvrhnúť vládurežim Muammara Kaddáfího dostali do hlavného mesta [[Tripolis]], obsadili jeho významnú vojenskú základňu, a na známom [[Green Square]] (Zelenom námestí) v Tripolise vyvesili svoje vlajky, povstalcovpričom aho oficiálne premenovali ho na Námestie martýrov. 23. augusta obsadili vládny komplex ''Báb al-Azízíja''. Vojna sa však stále neskončila, viaceré väčšie mestá ešte nie sú pod kontrolou povstalcov (napr. [[Syrta]] a [[Sabhá]]) a poloha Muammara al-Kaddáfího je neznáma.<ref>[http://www.aktuality.sk/clanok/192156/minuta-po-minute-povstalci-obsadili-vacsinu-tripolisu-kaddafi-sa-stratil/ Väčšina Tripolisu je v rukách povstalcov!]</ref>