Dreyfusova aféra: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Thijs!bot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: vi:Vụ Dreyfus
Abyss (diskusia | príspevky)
komplexná revízia článku
Riadok 1:
[[Súbor:AlfredDreyfus.jpg|náhľad|250px200px|Alfred Dreyfus]]
[[Súbor:Degradation alfred dreyfus.jpg|náhľad|250px200px|Dreyfusova degradácia]]
'''Dreyfusova aféra''' bol politický škandál vo [[Francúzsko|Francúzsku]] prebiehajúci koncom [[19. storočie|19. storočia]]. V roku [[1894]] bol židovský dôstojník francúzskeho generálneho štábu [[Alfred Dreyfus]] na základe sfalšovaných dôkazov obvinený vojenským súdom zo špionáže pre [[Nemecko]]. Stalo sa tak na základe rukou písanej správy, ktorú zachytila francúzska kontrašpionážna služba. Písmo bolo na základe nesprávneho [[grafológia|grafologického]] rozboru stotožnené s [[rukopis]]om A. Dreyfusa. Navyše boli voči nemu vykonštruované 2dva falošné dôkazy a priebeh procesu bol zmanipulovný vtedajším ministrom vojny a jeho generálmi. Dreyfus bol nespravodlivo odsúdený za velezradu. Zbavili ho hodnosti a poslali na doživotnúdoživotie deportáciudo vyhnanstva na [[Diabolský ostrov|Diabolskom ostrove]] pri pobreží [[Francúzska Guyana|Guayany]].
 
Neskôr [[Georges Picquart]], dôstojník úradu kontrašpionáže, odhalil tieto skutočnosti a referoval ich svojim nadriadeným. Následne bol odvelený mimo [[Paríž]] a v neskoršom vojenskom súdnom procese odsúdený na základe vykonštruovaných dôkazov. Vo všeobecnosti sa vojenská mašinéria bránila opätovnému prešetreniu prípadu. V roku [[1898]] sa vystupňoval tlak na otvorenie procesu. [[Émile Zola]] sa rozhodol v tomto prípade využiť svoj vplyv a v periodiku L'Aurore uvereniluverejnil [[pamflet]] [[J'accuse!]] (Žalujem!). Za tento bol Zola postavený aj s vydavateľom pred súd. Obhajoval ho [[Georges Clemenceau]], no bol uznaný vinným, a takpreto [[emigrácia|emigroval]] do [[Londýn]]a.
 
V nasledovnom procese s DreufusomDreyfusom, opäť vojenskom a ovplyvnenom, sa prihliadlo na „poľahčujúce okolnosti“ a bol odsúdený na desať rokov väzenia. Následne bol prezidentom [[Émile Loubet]]om omilostený, ale až v roku [[1906]] bol plne rehabilitovaný a opäť uvedený do radov armády.
K jeho obhajcom patrili intelektuáli a socialisti, predovšetkým spisovateľ [[Émile Zola]]. Zločinu prezradenia tajných vojenských dokumentov sa dopustil iný dôstojník, poručík [[Ferdinand Walsin Esterhazy|Esterházy]].
 
Viedenský[[Viedeň|Vieden]]ský novinár [[Theodor Herzl]], ktorý sa zúčastnil jeho degradácie Alfreda Dreyfusa, si vtedy uvedomil, že v Európe sú [[Židia]] v nebezpečenstve. Herzl bol autorom myšlienky [[sionizmus|sionizmu]], návratu Židov do pôvonejpôvodnej vlasti v [[Palestína|Palestíne]].
 
Vo Francúzsku ako dôsledok tejto aféry vzrástol antiklerikalizmus, ktorý mal za následok roku [[1905]] koniec rímskokatolíckeho náboženstva ako oficiálneho náboženstva vo Francúzsku.