Violončelo: Rozdiel medzi revíziami

| [[taliančina|tal.:]]&nbsp; ''cello''<br />{{deu}}:&nbsp; ''Violoncello''<br />[[angličtina|angl.:]]&nbsp; ''cello''<br />[[francúzština|fr.:]]&nbsp; ''violoncelle''

| align="center" | [[Obrázok:Cello_studyCello study.jpg|185px|]]

| align="center" | [[Obrázok:Range_celloRange cello.png|120px]]

== PopisOpis ==

Názov nástroja pochádza z talianskeho slova ''violoncello'', čo znamená malá basová viola. Violončelo sa najviac používa v európskej [[klasická hudba|klasickej hudbe]] -  – je neoddeliteľnou súčasťou symfonických, ale aj sláčikových a komorných [[orchester|orchestrov]]. Mnoho skladateľov ([[Antonín Dvořák]], [[Bohuslav Martinů]], [[Sergej Prokofiev]]) zložilo skladby aj pre sólové violončelo. Používa sa taktiež v ostatných žánroch, predovšetkým v populárnej hudbe. Violončelo sa notuje v basovom [[kľúč (hudba)|kľúči]], vo vyšších pasážach sa používa tenorový alebo husľový kľúč.

* Dĺžka trupu: 750-760  – {{mm|760|m}}

* Výška lubov: 111 {{mm|111|m}}

* Dĺžka chvejúcich sa strún: 690 {{mm|690|m}}

* Priemer strún: 0,8 – 2 {{mm|2|m}}

* Dĺžka [[sláčik|sláčika]]a: 710 – 730 {{mm|730|m}}

Violončelo je väčšie než husle a viola, ale menšie ako kontrabas. Pri hraní sa pridržiava medzi kolenami a o zem sa opiera ''bodcom'', ktorý je často zakončený gumovou špičkou zabraňujúcou skĺznutiu nástroja. Tak ako u huslí a violy je horná doska violončela vyrábaná zo [[smrek|smrekového]]ového dreva, luby a spodná doska z [[javor]]ového. Najlacnejšie nástroje mávajú obe dosky vyrobené z laminátu, naopak niektoré moderné čelá sa vyrábajú z plastu vystuženého uhlíkovým vláknom.

Violončelo má z rodiny husľových nástrojov (teda tých, ktoré sa vyvinuli z nástroja [[viola da braccio]]) najhlbší zvuk. Tieto nástroje sa vyvíjali paralelne s tzv. violovými nástrojmi (odvodené od [[viola da gamba|violy da gamba]]). Prvé moderné violončelo vyrobil v [[Cremona|Cremone]] v roku [[1572]] [[Amati|Andrea Amati]]. Na rozdiel od dnešných nástrojov nemali vtedajšie violončelá bodec (približne do roku [[1800]]) a museli sa držať pevne medzi kolenami; drevená časť barokových sláčikov bola prehnutá von, dnes je u všetkých nástrojov prehnutá dovnútra. Ďalšími významnými výrobcami violončiel sú [[Gasparo da Salo]] ([[1540]] – [[1609]]), [[Giovanni Paolo Maggini]] ([[1581]] – [[1632]]) a [[Antonio Stradivari]] ([[1644]] – [[1737]]).

Pre každého čelistu sú najdôležitejšie tieto skladby: [[David Popper]] -  – Hochschüle, [[Alfredo Piatti]] -  – Capriccia, [[Johann Sebastian Bach]] -  – Sólové suity, [[Joseph Haydn]] -  – Koncert C dur a D dur a [[Antonín Dvořák]] -  – Koncert h moll.