Archeopteryx: Rozdiel medzi revíziami

Na veľmi dobrých [[fosília|skamenelinách]] archeopteryxa vidno symetrické perie, typické pre lietavé vtáky a skrátený chvost iba s 23 stavcami. Zuby, predné končatiny s plne vyvinutými prstami a pazúrmi, otáčavý druhý prst nôh, ako tiež brušné rebrá a rôzne iné znaky však zdieľal s mnohými primitívnejšími [[theropoda|teropodmi]], rovnako ako perie. Ako dokazuje tvar peria archeopteryxa, bol schopný letu, hoci neohrabaného, zrejme len na krátke vzdialenosti, keďže na jeho pomerne malú hrudnú kosť sa nemohli upínať silné lietacie svaly. Nežil, ako sa pôvodne predpokladalo, na stromoch, keďže v životnom prostredí, ktoré obýval, stromov veľa nebolo, ale skôr ako lezec po krovinách, alebo pozemný živočích (chýbal mu totiž protistojný palec na nohách, predstavujúci adaptáciu na stromový život). Stavbou tela značne pripomínal dinosaury zo skupiny '''Deinonychosauria'''. Dosahoval dĺžku okolo 50 až 60 {{cm|60|m}}.

Histologické štúdie Ericksona a i. v roku [[2009]] zistili, že Archaeopteryx rástol pomalšie než sa očakávalo. Podľa ich štúdie, všetky známe kostry archaeopteryxa patria nedospelým jedincom a odhadujú, že dospelej veľkosti dosiahol približne za 970 dní (2 roky a 8 mesiacov) a vážil niečo medzi 0,8 až 1 {{kg|1}}. Štúdie tiež zistili, že vyhynuté vtáky ako Jeholornis a Sapeornis rástli pomaly, rovnako ako [[dromaeosauridae|dromaeosaurid]] [[Mahakala]], zatiaľ čo vtáky rodu [[Confuciusornis]] a [[Ichthyornis]] rástli veľmi rýchlo, podobne ako moderné vtáky. Jedným z mála moderných vtákov, ktoré vykazujú pomalý rast je nelietavý [[kiviovité|kivi]] a autori špekulujú, či Archaeopteryx a kivi mali podobný [[metabolizmus]].