Pentateuch: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 334 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
(wikilinky)
d (→‎Autor / Pramene Pentateuchu: literatúra, odkazy)
Obsah je opísaný aj v hesle [[Starý zákon]].
 
== Autor / PrameneAutorstvo Pentateuchu ==
{{main|Teórie vzniku Pentateuchu}}
Podľa samotného [[Starý zákon|Starého zákona]] sa spomína [[Mojžiš]] ako autor len pre niektoré časti. Až Filón Alexandrijský a [[Jozef Flavius]] spomínajú Mojžiša ako autora celého Pentateuchu[[Pentateuch]]u, čo potom prevzal aj [[Nový zákon]] (napr. Lukáš 24, 44) a napr. aj židovská tradícia. Už v [[starovek]]u bolo Mojžišovo autorstvo sporné, takisto v stredoveku[[stredovek]]u (najmä u židovského učenca menom Abraham Ben Meir Ibn Esra), až napokon v čase [[osvietenstvo|osvietenstva]] došlo k popretiupopieraniu Mojžišovho autorstva ([[Hennig Bernhard Witter]], [[Jean Astruc]], [[J. G. Eichhorn]], [[Baruch Spinoza]]).
 
Liberálny pohľad vrcholil v [[19. storočie|19. storočí]] v prácach J. Wellhausena, keď sa tvrdilo, že Pentateuch je zbierkou pravdepodobne štyroch ústne tradovaných prameňov, ktoré boli spojené do jedného celku židovskými učencami niekedy po [[babylonské zajatie|babylonskom zajatí]]. Voči tejto teórii bolo vznesených v [[20. storočie|20. storočí]] viacero vážnych námietok a v súčasnosti je nanovo upravovaná.
Pozorovania jazyka, názvov Boha (Jahve, Elohim), opakovaní a protirečení a odlišných náboženských názorov v texte umožnujú identifikovať viaceré písané pramene. Od konca 19. stor. sa presadilo nasledovné (dodnes veľmi sporné) členenie prameňov podľa J. Wellhausena:
* Jahvista (Jahvistická tradícia): asi 10. stor. pred Kr. na dvore kráľa [[Šalamún]]a
* Elohista (Elohistická tradícia): asi v 9. stor. pred Kr. v severnej ríši
* Deuteronómium (Deuteronomistická tradícia)
* Kňazský spis (Kňazská tradícia)
Podrobnosti pozri pod [[Starý zákon]].
 
Konzervatívni biblickí učenci zastávajú tradičný názor, že autorom Pentateuchu je Mojžiš, ale pripúšťajú niektoré neskoršie redakčné úpravy a doplnky.
Po rôznych redakciách, si posledný „redaktor“ vzal za základ Kňazský spis a pridal k nemu Deuteronómium a medzičasom zlúčené pramene Jahvista a Elohista (Jehovista). Neskoršie ešte pribudli niektoré časti opisujúce Božie prepisy.
 
Problematika je stále otvorená a výskum pokračuje.
 
== Literatúra ==
* KOLEKTIV AUTORŮ, Nový biblický slovník. Praha. 1996
* MCDOWELL, J.: The New Evidence That Demands a Verdict. Thomas Nelson Publishers 1999.
* WISEMAN, P. J.: Vznik knihy Genezis. Havířov: JAMI 1993. 113 strán.
* ZENGER, Erich: Einleitung in das Alte Testament. Verlag W. Kohlhammer 2006, edícia Studienbücher Theologie - zväzok 1,1. ISBN 978-3-17-019526-4. 598 strán
 
[[Kategória:Starý zákon]]
42

úprav