Karol VI. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

Detstvo a ranú mladosť prežilprežila na viedenskom dvore svojho otca. Po smrti posledného španielskeho Habsburga, kráľa [[Karol II. (Španielsko)|Karola II.]] sa mal stať jeho nástupcom. Ako protikandidát však vystúpil [[Filip V. (Španielsko)|Filip z Anjou]], vnuk francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]]

Sústredenie španielskeho dedičstva (okrem vlastného Španielska a jeho území v Európe šlo tiež o obrovské koloniálne panstvo v Amerike) pod vládou [[Bourbonovci|bourbonského]] rodu však bolo neprijateľné pre Anglicko, Nizozemsko a ďalšie európske štáty, ktoré spolu s habsburskou monarchiou uzavreli protifrancúzsku koalíciu. Vojnové konflikty na seba nenechali dlho čakať. V krátkom čase sa rozhoreli na niekoľkých frontoch v Európe a anglofrancúzske zápolenie sa prenieslo i do kolónií v Amerike. Po r. 1704, kedy spojenci porazili francúzske vojská v [[Druhá bitka pri Höchstädte|bitke pri Hochstädte]], nastal vo vzájomnom pomere síl radikálny obrat. Mladý arcivojvoda Karol (ako španielsky kráľ Karol III.) vstúpil na čele silnej armády na Pyrenejský polostrov. Postupne získaval jedno víťazstvo za druhým a cisárske armády víťazili i v španielskych dŕžavách v [[Taliansko|Taliansku]]. Postupom času sa sily vyrovnali a rozhodujúci obrat v tejto vojne vyvolala smrť rímskonemeckého cisára a Karolovho brata [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]]