Ľubomír Feldek: Rozdiel medzi revíziami

* [[1979]] - [[zaslúžilý umelec]]

* [[2007]] - vyznamenanie od ruského prezidenta Vladimíra Putina za „veľký príspevok k rozvoju rusko-slovenských kultúrnych vzťahov“

 

== Tvorba ==

Prvé básne uverejňoval ešte počas štúdií na strednej škole v školskom časopise [[Mladý priekopník]]. Jeho tvorba je inšpirovaná českým poetizmom, najmä poéziou [[Vítězslav Nezval|Vítězslava Nezvala]]. Poéziu píše „pre všetkých päť zmyslov“, stavia ju na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. V jeho poézii dominuje najmä metaforický princíp. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z modernej svetovej poézie ([[Alexander Blok]], [[Vladimír Majakovskij]], [[Guillaume Apollinaire]] a i.) a klasických dramatických diel ([[Sofokles]], [[William Shakespeare]]). Ďalej prekladal diela takých autorov ako sú: [[Rabíndranáth Thákur]], [[Karel Jaromír Erben]], [[Ján Kollár]], [[Johann Wolfgang Goethe]], [[Heinrich Heine]], [[Alexander Sergejevič Puškin]], [[Arthur Rimbaud]], [[Vítězslav Nezval]], Stefanov, Antonyč, Lautréamont, Maršak, Morgenstern, Hrubín či [[Julian Tuwim]] a ďalší.

 

Hra s textom i adresátom, stimulovanie jeho tvorivej aktivity a predstavivosti, sú charakteristické i pre autorovu dramatickú tvorbu pre deti. Hry pre dospelých ''Metafora'' (1977), ''Teta na zjedenie'' (1978), ''Jánošík podľa Vivaldiho'' (1979), súborne vydané pod názvom ''Smutné komédie'' (1982), ďalej hry ''Utekajte, slečna Nituš'' (1986), ''Dve hry o pravde'' (1990, súborné vydanie hier ''Umenie neodísť, Skúška'' – obe 1988), ''Smrť v ružovom'' (1995), ''Teta z Prahy'' (1995), ''Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj'' (1999) a ''Tri hry'' (2003, súborné vydanie hier ''Hraj, noha''..., ''Z dreva vyrezané, Horor v horárni'') sa pohybujú v rovine ironicko-satirickej negácie spoločenských mýtov. Časopisecky boli publikované hry ''Smrť v ružovom'' a ''Teta-neteta'' (pôvodný názov ''Teta z Prahy''). Vydal knihy esejí o literárnej tvorbe a preklade ''Z reči do reči'' (1977), ''Homo scribens'' (1982), ''A propos, svědomí'' (1989, v češtine). Je autorom početných prekladov z literatúry pre deti i pre dospelých. Z pôvodne pripravenej série štyridsiatich deviatich leporel pre najmenších o papagájovi Columbovi mu vyšlo desať.

 

{{Hlavný článok|Feldek proti Slovenskej republike}}

V roku [[1992]] Ľubomír Feldek verejne poukázal na problematickú minulosť vtedajšieho ministra kultúry [[Dušan Slobodník|Dušana Slobodníka]] v súvislosti s režimom prvej Slovenskej republiky (Slobodník bol ako člen [[Hlinkova mládež|Hlinkovej mládeže]] krátko účastníkom tábora nemeckej tajnej služby v [[Sekule|Sekuliach]]). Spor vyvrcholil uverejnením Feldekovej básne ''Dobrú noc, moja milá'', ktorej verš ''„esesák sa objal s eštebákom“'' narážal na minulosť Dušana Slobodníka a vtedajšieho premiéra [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].

* [[1990]] - ''Plakať je krásne''

* [[1992]] - ''Odzemok na rozlúčku a 19 jarmočných piesní''

* [[2004]] - ''Lekárnička zamilovaných''

 

* [[1999]] - ''Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj''

* [[2000]] - ''Z dreva vyrezané''

 

=== Tvorba pre deti a mládež ===