Sojuz (kozmická loď): Rozdiel medzi revíziami

|'''Dĺžka:''' || {{m|6,.98 |m}}

|'''Priemer:'''|| {{m|2,.72 |m}} (max.)

|'''Rozpätie panelov:'''|| {{m|10,.7 |m}}

|'''Obyvateľný priestor:'''|| {{m3|7 m³}}

|'''Celková:'''|| 7 220 {{kg|7220}}

|'''Návratového modulu:''' || 2 950 {{kg|2950}}

|'''Vynášaného nákladu:''' || 100 {{kg|100}} (+ posádka)

|'''Nákladu pri pristátí:''' || 50 {{kg|50}}

|'''Hlavné manévrovacie''' (N₂O₄/UDMH) × 1|| 3  920  kN

|'''Záložné manévrovacie''' (N₂O₄/UDMH) × 1|| 1,8  kN

|''' Výška pracovnej dráhy:'''|| 400 {{km|400|m}}

|''' Manévrovacia schopnosť:'''|| {{m|390 |m}}/s

Tieto lode s celkovou dĺžkou {{m|6,.98 |m}} a maximálnym priemerom {{m|2,.72 |m}} sa skladajú z troch častí: z návratového modulu SA (spuskajemyj apparat, спускаемый аппарат), z obytnej sekcie BO (bytovoj otsek, бытовой отсек) a prístrojovej sekcie PAO (priborno-aggregatnyj otsek, приборно-аггрегатный отсек). Keď slúžia ako transportné lode, majú v prednej časti obytnej sekcie umiestnené aktívne stykové zariadenie, slúžiace na pripojenie lode ku [[Kozmická stanica|kozmickej stanici]] alebo inému kozmickému objektu. V zadnej časti prístrojovej sekcie je umiestnený zdvojený korekčný motor, ktorý slúži jednak na manévrovanie na obežnej dráhe, jednak pre brzdiaci manéver pri zostupe z obežnej dráhy na Zem. Niektoré verzie boli vybavené výklopnými panelmi fotovoltaických (solárnych) batérií. Jednotlivé varianty sa od seba líšia podľa účelu, na ktorý boli určené. Ich podrobný popis je uvedený v samostatných heslách (pozri ďalej). Vzletová hmotnosť lodí sa pohybovala podľa variantu od 6 560 do 7 250 {{kg|7250}}.

Celá kozmická loď je pokrytá izolačnou obšívkou zelenej farby. Počas štartu je umiestnená pod aerodynamickým krytom, ktorého súčasťou je aj motor záchranného systému SAS (sistema avarijnogo spasenija, система аварийного спасения) na tuhé pohonné látky s ťahom 785  kN.

Na obežnú dráhu sú tieto kozmické lode vynášané rôznymi variantamivariantmi [[Nosná raketa|nosných rakiet]] typu [[Sojuz (nosná raketa)|Sojuz]].

* Sojuz (1 až 40, varianty [[Sojuz 7K-OK/A/|7K-OK/A/]], [[Sojuz 7K-OK/P/|7K-OK/P/]], [[Sojuz 7K-T|7K-T]], [[Sojuz 7K-T/A9/|7K-T/A9/]] a [[Sojuz 7K-TM|7K-TM]])

[[Program Sojuz]] začal v roku [[1962]], keď sa uvažovalo o stavbe kozmickej lode na oblet [[Mesiac|Mesiaca]]a. Mesačná kozmická loď sa mala skladať z troch samostatne vynesených dielov, a to vlastnej kozmickej lode s projektovým označením 7K a motorových blokov 9K a 11K. Neskôr bol tento projekt prerušený a obmedzený na jednoduchý balistický oblet Mesiaca modifikovanou loďou 7K-L1 (pozri [[Program Zond|Zond]]). Rozpracovaný projekt 7K bol zmenený a na jeho základe sa začala konštruovať viacúčelová kozmická loď 7K-OK (orbitalnyj korabl, орбитальный корабль), určená pre nácvik manévrovania na dráhe okolo Zeme, spájanie kozmických objektov vo vesmíre a na vykonávanie rôznych vedeckých experimentov. Tieto lode boli stavané v niekoľkých modifikáciách, líšiacich sa najmä v tom, či boli vybavené aktívnym alebo pasívnym stykovacím uzlom. Stykovacie zariadenie použitého typu však neumožňovalo prestup z jedného kozmického objektu na druhý.